Pri vstupe do autobusu ma ale ohlusi vreskot (odhadujem) asi 4 rocneho decka, sediaceho v kociari. Pohlady ludi v autobuse prezradzaju dost. Jacanie decka presahuje moj rozsah a usi ma bolia. Vrieska trucovito, naschval, vie co robi.
Taketo jacanie si viem predstavit, kebyze sa cele oleje vriacou vodou, pripadne jacanie (ako v jednom dokumentarnom filme) pri obriezke. Panicky vreskot.
Pohlady ludi hovorili to iste co on: "Nevychovane dieta!".
"Prosim?" ozyva sa mamicka a konecne zvysuje hlas. "Nevychovane dieta!", opakuje.
"Aha. A uz ste niekedy vychovaval dieta?", pyta sa zvedavo pri pohlade na mlado vypadajuceho muza.
"Zazil som ine!" odpoveda.
"Zazili ste", povzdychne si mamicka.
Dieta stale vrieska a ona ho utisuje hlasom.. 2 slovami a potichu.
A viete vlastne preco tak vrieskalo? Chcelo pero. Ano pero.
Neviem ci som naivna ale povedala by som jej to iste. Len tu bol fakt, ze ja som este ziadne dieta nevychovavala. Ale co si pamatam, taketo nieco by som si (ak by som si) dovolila len raz. Uf!
Toto dieta asi nikdy nedostalo po zadku (neuznavam telesne tresty, ale i ja som ako mala par krat dostala a tu som), nikdy neklacalo v kute.. Nikdy nic nemuselo. Len si vzdy vydupkalo ci vyvrieskalo svoje. A tu dobre vedelo co robi. To bolo vidiet hned.
Poviem vam ze som z toho autobusu vysla s bijucim srdcom, vykolajena a vystrasena. Ten vreskot!
Mamicka sa pokusala vymamit to pero od ostatnych cestujucich, no len pribudlo tych ohlusenych pohladov. Ako fakt som cakala ze niektora babka tam chyti infarkt ci srdcovy zachvat.
Bolo to sice predvcerom, no stale mam taky stiahnuty pocit v hrudi.
Ak som naivna prosim povedzte mi to, no rozmaznanost toho dietata mi prisla bez hranic.
Mam rada deti. Chcem ich mat a tesim sa na ne. Chcem s nimi aj cely zivot pracovat, no toto asi nepochopim.
Hlavne ze je mamicka vyfintena a namalovana (aj ked to mozno suvis nema).
Potom sa len mamicka zacuduje, ked jej (ako znama znamej) bude chciet decko kvoli taske hello kitty skocit z okna - "To mam skocit z okna aby si mi ju kupila?
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
ena233
13. 3.marca 2011 15:13
aj ja som proti fyzickým trestom ale som zástanca toho že takú výchovnú po zadku si zaslúži každé decko
2
to je hlavne o tom, že rodičia splnia deťom všetko a sú im doslova otrokmi a ak nastane situácia ako v tom autobuse, že rodič dieťaťu nemôže splniť jeho prianie, tak dieťa chytí záchvat.
takýto rodičia sa obhajujú tým, že nechcú byť pre decko nejakou autoritou, ktorého sa dieťa bojí, ale rovnocenným partnerom.
ale to je fakt čudné rovnocenné partnerstvo ak rodičia musia urobiť všetko a okamžite a decko len rozkazuje.
jediné čo tým docielia je to, že vychovajú sebeckého a arogantného človeka, s ktorým nevyjde nikto.
takýto rodičia sa obhajujú tým, že nechcú byť pre decko nejakou autoritou, ktorého sa dieťa bojí, ale rovnocenným partnerom.
ale to je fakt čudné rovnocenné partnerstvo ak rodičia musia urobiť všetko a okamžite a decko len rozkazuje.
jediné čo tým docielia je to, že vychovajú sebeckého a arogantného človeka, s ktorým nevyjde nikto.
3
Podľa mňa to mnohi rodičia preháňajú...aj ked este dieťa nemám myslím že rodičia by nemali naučiť dieťa tomu že vždy všetko dostane pretože ked si dieťa v útlom veku na to zvykne tak ked bude mať viac rokov bude zvyknuté dostat všetko.to je ale hlúposť pretože človek nemôže mať vždy všetko a musí si vediet aj niečo odrieknuť...a to treba učiť dieťa od mala...tak to chcem aspoň ja učiť svoje dieťa ked ho raz budem mať...
4
moj brat ked bol maly tiez dostal aj po zadku, bol aj v kute a mal aj ine tresty a napriek tomu bol taky, ako to dieta, o ktorom si pisala, krute..
5
niečo sa dá ovplyvniť, a niečo nie, výchova je náročná a zároveň v mnohom pozitívna; rodičia nepadajú z neba vyučení, aj my raz budeme rodičia a nik nás nepripraví... neplatia nejaké všeobecné idey, názory, ide o jednotlivé prípady, nikdy nevieme, čo sa odohráva za stenami tej a tej rodiny (možno tvoj pocit zvierania v hrudi pramení z iného dôvodu), hneď som to pochopila, keď som sa dostala do jednej cudzej rodiny a človek vidí, cíti, intenzívne vníma... a preto je veľmi nepresné si myslieť niečo vopred, čo si zadala do blogu, hoci je to na prvý pohľad mnohým ľahké v takejto situácii, ako píšeš... niektorí majú svoje predstavy o výchove, pri tom si do piatich rokov minimálne nepamätajú, čo s nimi rodičia robili, a akí sme my boli vlastne, pri tom sme si všetci prešli aj fázou sebauvedomovania si, keď sme najviac vyvádzali bez ohľadu na to, či sme boli/neboli rozmaznaní; myslím, že tu pomôže len pocit, keď sa úlohy vymenia, niečo ako keď študent celé roky nadáva na učiteľov a potom on sám je učiteľom zrazu
a podľa mňa je zbytočne si budovať zásady výchovy dopredu, čo budeme alebo nebudeme robiť s deťmi, obávam sa, že realita bude iná
a podľa mňa je zbytočne si budovať zásady výchovy dopredu, čo budeme alebo nebudeme robiť s deťmi, obávam sa, že realita bude iná
6
@mamradadeli @zipporah priznávam, práve preto tá naivita, viem že sa všetko zvládnuť nedá a každé dieťa je iné a výchova sa nedá zhrnúť do pár presných bodov a to znamená, že všetko bude ok a super..
zachytila som túto situáciu a práve tomu všetkému premýšľam na všetkým.. aj s tým, čo píšete, lebo viem že je tam toho oveľa viac.. ako daná scéna v autobuse..
no zároveň.. toto bolo fakt príliš..
zachytila som túto situáciu a práve tomu všetkému premýšľam na všetkým.. aj s tým, čo píšete, lebo viem že je tam toho oveľa viac.. ako daná scéna v autobuse..
no zároveň.. toto bolo fakt príliš..
7
ti verím, niekedy sa nedá, aj rodičia nevládzu niekedy (často , tak proste to dieťa nechajú kričať... aj tu sa to stáva, myslím, kde som teraz s rodinou, vieš... užívam si srandičky, a občas decibely, zvláštne, že aj pri prejavoch radosti počas jedenia... vtedy ma asi prechádza chuť, alebo mi zuby padajú do taniera od hrôzy
Napíš svoj komentár