Keď jemný letný dážď Rozpráva príbeh lásky Množstvo slaných smutných slz Vpili stromu korene vlásky Množstvo sĺz zronených Bolestne vypustil som v nádeji Vraj vydrží nám láska Vryli do môjho tela na znak večnosti Množstvo listov farebných Ukryje bolesť v srdci všetkých Tých čo láskou žiť chceli No poznali len lásku z kníh Koľko milencov a koľko šťastných Sľúbili si pri mne sľub lásky V podvečer pri západe slnka Padali radosťou krásne bozky No zabudli na korene zabudnutia Čo mocnú silu zabudnutia majú Sklonili svoje hlavy na noc vysnenú A svoju lásku do koreňov odovzdávajú A tak ranné lúče čo budia svet od spánku Zobudia aj pár - nepár zmetený Že neľúbia sa, pomaly zisťujú Pozerajú na znak lásky do mňa vrezaný No skončila sa vaša láska Už slzy roniť je neskoro Všetci vedia akú silu mám Už môžte len smutne chodiť okolo. Ja nechcem nikomu z váš ublížiť No na všetko si pozor treba dať Lebo aj v tom najkrajšom Môže niečo zlé to najkrajšie nám vziať Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj