Keď jemný letný dážď
Rozpráva príbeh lásky
Množstvo slaných smutných slz
Vpili stromu korene vlásky

Množstvo sĺz zronených
Bolestne vypustil som v nádeji
Vraj vydrží nám láska
Vryli do môjho tela na znak večnosti

Množstvo listov farebných
Ukryje bolesť v srdci všetkých
Tých čo láskou žiť chceli
No poznali len lásku z kníh

Koľko milencov a koľko šťastných
Sľúbili si pri mne sľub lásky
V podvečer pri západe slnka
Padali radosťou krásne bozky

No zabudli na korene zabudnutia
Čo mocnú silu zabudnutia majú
Sklonili svoje hlavy na noc vysnenú
A svoju lásku do koreňov odovzdávajú

A tak ranné lúče čo budia svet od spánku
Zobudia aj pár - nepár zmetený
Že neľúbia sa, pomaly zisťujú
Pozerajú na znak lásky do mňa vrezaný

No skončila sa vaša láska
Už slzy roniť je neskoro
Všetci vedia akú silu mám
Už môžte len smutne chodiť okolo.

Ja nechcem nikomu z váš ublížiť
No na všetko si pozor treba dať
Lebo aj v tom najkrajšom
Môže niečo zlé to najkrajšie nám vziať

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár