On a ona ležali vedľa seba v manželskej posteli. Ona mala sotva 20, on mal 23, ale vyzeral oveľa mladší.
Slnko práve vyšlo spoza hôr a svietilo jej rovno do tváre.
"Nad čím rozmýšľaš? spýtal sa.
"Ako vieš že nespím? povedala potichu.
"Poznám ťa už nejaký piatok" zasmial sa
"Áno, nejaký áno, sme tu 3 týždne" povedala smutne.
"Zase nad tým rozmýšľaš?" čudoval sa "vravel som ti, netráp sa tým, ono sa to zrovná."
"Ako nemám byť smutná, keď naše dieťa nebude vítané u starých rodičov? O mňa ani tak nejde." dodala.
"Vraj o teba nejde? Ved vidím ako sa tým trápiš. Moja mama len.."
"Vždy som sa bála, že nebudem vychádzať zo svokrou..vravela som ti to?" otočila sa smerom na neho.
"Pozri, tiež je to pre ňu ťažké. Obe sa musíte snažiť. Aj keď zjavne nechcete" poznamenal trošku sklamane.
"Ja nevládzem bojovať. Nemám na ňu. Chce ťa len pre seba. Si jej syn a ja som len tá malá.. tá.. šteňa jedno.. možno teraz aj.." dodala smutne.
"Ani to radšej nedopovedz. Pozri, ja ťa milujem, čakáme spolu dieťa a chcem teba. Zatiaľ toho veľa nemáme, sme v jednoizbovom podnájme, spíme na madracoch položených na zemi a najbližšie mesiace budem musieť byť stále v robote aby mala malá vlastnú postieľku a všetko.."
"Heh, tak strašne chceš dievčatko, aby si potom nebol sklamaný", prerušila ho.
"Neprerušuj ma. Vybral som si teba a chcem s tebou tráviť každý jeden deň, nech sa deje čo sa deje." pohladil ju po tvári.
"Vieš že ťa tiež moc milujem? Dúfam, že vieš, že naša malá.. teda.. hlavne nech je to zdravé".. pobozkala ho.
Pritiahol sa bližšie k nej, pohladil ju po tvári a začal jej bozkávať krk.
"Ach, si úžasný, vieš to?" zavzdychla.
"Viem, práve ti to chcem pripomenúť".. smeroval bozkami do dekoltu.
Zaryla mu prsty do vlasov a vychutnávala si (nielen) bozky milovanej osoby na svojom tele..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.