Sedela sama skrcena v kute svojej izby a jedine co v tej chvili pocitovala,bola preukrutna bolest.Vlasy jej padali do tvare a zakrivali ten prestraseny vyraz ktory mala na tvary.
Ta bolest ju prebodavala vsetkymi moznimi,smermi.Nechapala co sa s nou deje.
A zrazu to pocitila,silnejsie,intezivnejsie,teraz vedela kde presne.
Vzadu,na chrbte pod lopatkami.
Trhala sa jej koza,akoby ju niekto alebo nieco zvnutra prerezavalo,akoby to chcelo ist von.
Stracala silu,volu,vsetko ju opustalo,zvalila sa na zem,a len ak bezvladne tam lezala.Upustala sa.
Bola,taka bezvladna a sama,ze sa jednoducho rozplakal.
Krvave slzy jej pomalycky stekali po tvari.Na zemi sa zatial robila kaluz krvi,az v nej bola uplne rozlozenaa.
Uvolnila,sa.Sama sebe sa cudovala preco sa tak citi.
Az za nemalu chvilu zistila co sa stalo,vsetko sa jej v tej chvili premietlo hlavou.
Takou rychlostou ako ked clovek zomiera a a cely jeho zivot ma zrazu pred sebou.
Lenze ona nezomierala,ona este len zacinala.
Poobzerala sa okolo seba,no krv,nebola nikde.Ani sa necitila zeby niekedy predtym trpela.
Postavila sa no vzapeti,sa posadila naspet.Citila sa tasia,akoby mala niejaky velky naklad na chrbte.
Skusila to este raz,no stale mala ten pocit.
Obzrela sa za sebou ci ju nahodou nieco nedrzi.
Nedrzalo ju nic,lenze na chbte ju skutocne nieco tazilo.
Nabrala vsetky sili a postavila sa,podisla kusok k zrkadlu.
Otocila sa ,a na svojom chrbte videla,vyrastene kridla.
Najskor sa zlakla no v zapeti,sa potesila.Konecne bola volna,mohla si ist kam len chcela.
Rozprestrela svoje,nadherne,cierne,velke kridla,postavila sa na okno,a vzlietla tak vysoko ako len mohla.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.