Sedieť a čakať,
čakať a plakať,
plakať a smiať sa,
smiať sa a nežne hladiť sa.

Sedieť vedľa toho pravého?Nemožne!Existuje vôbec niekto,ako ja,vravela si.No teraz?Nevravím.Prečo?
Asi preto,že leží.Leží?Alebo len smúti!?

Smúti!!Ale za čím???Jednoduché,za láskou.A potom zase tá otázka. Otázok tisíc,a ju napadne práve táto.Napadla,alebo už dávno sedela v jej mozgu a čakala na to kedy len vyjde na povrch.No vyšla!Alebo si ju sama vynútila?
Netušla,a pochybovala že vôbec niekedy na to nájde odpoved.
Vstala a podišla k oknu,videla ho.Koho?
Jeho,mali sa stretúť.Presne dnes večer,akoby na to čakala celý život.
No teraz bola presvedčená že práve on je ten pravý.Vystriedala ich tisícky,no nikdy to nevydržalo.Hľadala!Hľadala,ho poklad svojho života,toho najlepšieho,spriaznenú dušu ako to nazívajú básnici.
A teraz mala pocit že ju našla.

No nenašla!!Alebo ju skôr stratila.
Zotmelo,sa mala by už ísť,však aj išla,len vonku stretla to čo nemala........

 Blog
Komentuj
 fotka
kavenka  6. 9. 2006 23:36
peknucke, mi vravis zo srdca
 fotka
tomas1139  19. 3. 2010 16:54










 fotka
tomas1139  19. 3. 2010 16:55


Napíš svoj komentár