Vošla tam s čudným pocitom v sebe.
Položila svoju dlaň na tú neznesiteľne ľadovú kľučku,a otorila dvere.Nič strašné sa nestalo,mohla pokojne vôjsť,no len čo prekročila prah dveri,nemohla zo seba dostať ani hlasku.Len tam tak stála a v hlave mala ten odstrašujúci vresk.Nebol to sen,bola to skutočnosť.
Skutočnosť,že ju niekto väzní,väzní,a ona s tým nemôže nič urobiť.
Akoby sa ocitla v inom svete,vo svete kde je jeden pán a všetci podriadení,vo svete ticha.Nikto tam nebol,bola úplne sama a bezmocná.
Premohla sa a zdvihla hlavu,pozrela sa pred seba,akoby ju niečo prebodlo,rovno a priamo do srdca.Cítila ako ju ten tupý predmeet prebodáva,až nakoniec prešiel na druhú stranu tela.
Zdvihla zrak a pozrela sa tomu do očí.Ten pohľad,pohľad tej bytosti ju priam ubodával.
Jej telo sa zdvíhalo,bolo už nad zemou,a v tom zrazu zastalo,prestalo sa hýbať,a za sebou pocítila,oporu.Oporu??
Alebo skôr nástroj na ukončenie tohto diela.Za ňou bol obrovský,drevený kríž.
Kríž na ktorom sa čoskoro skončí jej putovanie za ničím.
Jej bezvládnemu telu už neostávalo nič iné len sa oprieť,a to len dopomohlo ku koncu.
Každý ubodávajúci pohľad tej bytosti,bol akoby klin do každej jednej končatiny.
Záverne,tam už len visela a pociťovala tu preukrutnú bolesť,a hlavou jej prechadzala len otázka:,,Prečo?"
Nevedela prísť na to.
Dielo bolo dokonané,bytosť sa vzpriamene otočila,a odkráčala tam odkiaľ prišla.
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
kavenka
25. 8.augusta 2006 14:33
mna by zaujimalo o com je tato poviedka... ???
4
mozno nepochopila, ale o to viac sa mi to paci. Plechovka ty si autorka?
6
je to vlastne o tom ze vsetci sa raz niekedy dostaneme alebo sme sa dostali do miesta kde je vsetko ine,nove,nepoznane,a nakoniec nas zahubi.
Napíš svoj komentár