Asi práve preto sedím v prázdnom byte a opúšťam sa dávno som to nerobil, dávno nie takto verejne. A sedím fajčím jednu od druhej a snažím sa pochopiť prečo tie dve skurvené svetelné reťaze neblikajú súčastne aj keď to velmi chcem...
No veľmi som chcel už veľa vecí a všetko je v riti. Sú veci ktoré by sa mal človek v správnom čase alebo vôbec. Ja som sa to dozvedel teraz, to bola chyba.
Mal som ženu on lúbila mňa ja ju, idilka. Mala podobný životný štál ako ja takže nemávala výhrady k mojim úletom, kamarátom vlastne voči ničomu. boli sme spolu bývali sme spolu a bolo to fajn z akým veľkým strachom som do toho išiel s tak veľkou istotou som sa vrátil na intrák... No potom Pánovi (mne) drblo v bedni mal som pocit, že už mám všetkého dosť. Začal som byť ľahostajný ku všetkému ku každému presvedčil som samého seba o vlastnej depresii. Možno som aj nejakú mal no bolo to len také prejdenie bicyklom po nohe narozdiel zvalcovania 50 vagńovým nákladným vlakom v plnej rýchlosti, bolo to hovno.
Ona to nezniesla poslala ma tatam... Ja som nezniesol, že bude niekto iný kto si bude užívať to čo bolo doteraz moje...Moje.
Z môjho hlbokého znechutenia mojou vlastnou situáciou som sa rozhodol dostať množstvom cigariet, chlastu, pekných slečien ktoré nikdy nemali problémi mi robiť spoločnosť a samozrejme kamarátov na jedno použitie spoznaný v bare kde prepijete celú noc ako najväčší kamaráti z detstva ktorí sa nevideli aspoń 10rokov, no ráno si len veĺmi hmlisto spomínate na ich mená...
Ano a ešte tie kamarátky ktoré som X-krát ťahal zo všakovakých depresii a vzťahových a iných sračiek, no oni sa zmohli len nato aby sme sa opili a tak ďalej. No príležitostný sex je síce fajn ale keď sa človek chce proste porozprávať tak mu žiadna trkačka nepomôže... a kde vlastne bola ich súdnosť? vyparila sa medzi 4 borovičkou a piatym pivom? snáď len padla opitá pod stôl a slečny si ju pobrali do kabeliek aby ju potom inokedy mohli využiť.
A tak po mesiaci prežitkov a pôžitkov, po mesiaci ktorý by možno mnohí chceli prežiť vravím "NA BERTE SUPY!! NEVIETE ČO TO OBNÁŠA"...
Nič nevravím sedím si sám doma a potom čo okolomńa bolo ludí ktorý ma chceli mať radi ja som do nich pičoval. Teraz už nemám ani do koho rýpať. Som tu len ja moje druhé ja a príliš veľa pekných spomienok ktoré som dojebal pre vlastnú... možno samoľúbosť, možno naivitu, možno blbosť. A možno preto že ja taký proste som mám to v krvi a som expert na dojebávanie vecí a vzťahov v tom najlepšom...
chcel som na záver viňať kúsok z tohto textu no čím ďalej som ho členil tým viac mi dochádzalo, že to proste nejde pretože výpovednejšiu vec o mojom stave nenájdem a nech je aspoń tá výpoveď kompletná:
"Včera to bolo zlé a dnes ešte horšie
Ved čo chceš povedať, je to neúnosné
Pôjdeme k rodičom, čo najdalej od seba
Všetci zrazu uveria, čo treba, čo netreba
Spomienky rozbité v milionoch úlomkoch
Túžba a vášeň sa stratila v útokoch
Spálená krajina tvári sa ospalo
Toto sme nechceli, toto nám ostalo
Káždý čaká len kým to skončí!
Úspešný rozchod za sebou
Úžasný život pred sebou
Spomienky tlačia sa jak slzy do očí
Každý o opaku seba chce presvedčiť
Koľko to potrvá, nikto z nás netuší
Čo včera bolelo, zajtra snáď prebolí
Najlepšie zajtrajškzy, ľahko sa uverí
Pri každom pohybe myslíme na seba
Protokol hovorí "zabudnúť na teba"
Káždý čaká len kým to skončí!
Úspešný rozchod za sebou
Úžasný život pred sebou
Spomienky tlačia sa jak slzy do očí
Každý o opaku seba chce presvedčiť
Koľko to potrvá, nikto z nás netuší
Spoločné radosti, spoločné úlety
Spoločné prázdniny, na horách u tety
Dnes máme spoločnú horkú chuť začiatkov..."
VR
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
purenarcissism
29. 12.decembra 2011 20:32
nikdy som si nemyslela, že to poviem tebe, ale našla som sa v tom...desivé
Napíš svoj komentár