Prach a vápno.
Špinu a zimu.
Vietor špinavo pofukoval a roznášal vo vzduchu ozvenu hlasov.
Hlasov kričiacich, stonajúcich a prosiacich ľudských hrdiel.
Vznášali sa vo vzduchu, ťažili ho a vyvolávali nostalgickú atmosféru.
Prečo?
Malý osemročný chlapec stojí pri zdrape špinavej zástery, poletujúcej po zaprášenej ceste. Tmavohnedé vlasy mu vietor šibe do sivých očí spolu so zrnkami prachu. Na bledej tvári sa mu odzrkadľuje prázdnota.
Nevie, či sa smiať a či plakať.
Už nikdy nepôjde do školy.
Znamená to pokoj?
Však už nikdy neuvidí školníkovu dvojročnú princeznú Ennu. Rád ju nosieval po schodoch a ukazoval jej obrázky i svet na okolo. Popolavé kučierky jej vanuli do detskej tváre so veľkými šťastnými hnedými očami. Malé ústočká sa rady smiali a on bol ešte radšej, keď za ich smiech mohol on.
Vznikol medzi nimi podivný súrodenecko priateľský vzťah.
Enna sa rýchlo učila a Daniel, jej osemročný pestún jej vo všetko rád vyhovel.
Bola jediným svetlom v jeho odstrčenom detskom svete.
A teraz bol koniec.
Ich vzťah sa rozdelil na dva svety.
Jeden dýchal na západe a druhý umieral na východe. Rozdelený štyri metre vysokým, ostňom potiahnutým múrom. I Danielovo srdce bolo ako v ostni.
Stál a prizeral sa na tú obludu. Vyrástla tam len tak.
Za tri dni. A on zaň nemohol. Zastrelili by ho.
A on musel pokračovať v budovaní svojho rozbitého sveta. Bol ešte dieťa ale už rozmýšľal. Uvažoval. Chcel. Túžil. Mal rád.
Vraví sa že deti sa ľahko pre niečo nadchnú a rýchlo od toho aj opustia. Nechápal. Áno, rád sa nadchol, ale čím viac sa v tom zlepšoval tým silnejšie puto ho k tomu viazalo. Enna bola jeho svetom. Keby bol mal sestru, asi by ju miloval rovnako.
Teraz tam meravo stál, bez slova, stál a civel. V sivých očiach sa mu odrážali z neba pokrytecké mraky doplnené jeho pohŕdaním odrazeným z dna duše.
Rozdelil jeho život a zároveň spojil v ňom pohŕdanie s flegmatickou odovzdanosťou sa osudu. Nič sa na jeho tvári nehýbalo. Ani najmenší poryv citu.
Akékoľvek infantilné prejavy mladej duše sa z neho vyparili, akoby tam ani nikdy neboli.
Odmerane sa otočil a odkráčal preč.
Z jeho východného sveta sa stala ostňom obalená cela.
V odpornom múre kde z každého centimetra na neho mierili tisíce hlavní.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
tonicka
22. 3.marca 2011 20:10
ále... musela si sa uchýliť až k takej neoriginalite ako Daniel?? ... ANSELM a BASTA! ...
2
@ton čika ! Daniel je najerotickejšie meno hneď po Nicholasovi! Ale áno,je to o Anselmovi s dlhšími vlasmi
3
aspoň mi nedeľ meno! ... fuj Kriste Anselm s dlhšími vlasmi... (ble) ... ako s takými ako mal po Vienociach, by som ho oprela hneď... ale ako, nejaké nechutnosti typu Tuo... tak toto nie ... a k nemu nejde meno Daniel ... absolútne... on by mal byť nejaký Hermann Hesse (cyril ...alebo Hans Frank... ... nie, on by mal byť Peter ...
Napíš svoj komentár