V tmavomodrých šatách s miniatúrnymi bielymi bodkami vyzerala pôvabne. Čierne vlnky sa jej v prapodivnom výbuchu krútili okolo bielučkého krku a kolienka v žltých pančuškách mala detsky uložené v tureckom sede.
Bolo to milé, troška zvláštne stvorenie.
Samopašne si prehadzovala lízatko v ústach pričom si ľudí podmaňovala jagavými sivými očami ktorými nevinne jastrila všade na okolo. I čo som bol z toho pohľadu tvrdý ako konár stromu ona si nebola vedomá svojej roztomilosti.
Bol som rád že viem matiku. Vždy potrebovala vysvetliť a vtedy sa ku mne nakláňala nad lavicu až sa mi obzor tvoril len z jej jemne okrúhlych bokov a rozhľad mi zakrývali jej jemné ružovkasté pery voňajúce za cukríkmi.
Vtedy som i sám zabúdal na všetky vzorce a poučky. Nič som nevnímal, len sťažka počúval a snažil sa rozmýšľať nad niečím iným, ako nad jej kvetinovou vôňou.
Vždy som ju však radšej usadil vedľa seba snažiac sa nevnímajúc to, ako sa jej letmo nadvihlo tričko pri usadení, ani to, ako si bielymi rúčkami podoprela bradu a oťapená mi zízala do zošita. Vtedy sa jej mihalnice mäkko šuchli o líčka, zatienili pehy na malom nošteku a ...
Očarila moje telo.
Neskôr aj myseľ.
Teraz aj dušu.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
titusik
23. 2.febuára 2011 22:41
milená
Napíš svoj komentár