Pretože s kým že niečo skončí sa nikto nezmieri.
Najmä nie ja. Najmä nie v tomto príbehu.
Bol to len alternatívny koniec.
O dvere zľahka zaklopali kostnaté hánky. Dlhé prsty napojené na veľkú dlaň tiež dopadli na dvere. Muž stojaci pred bielymi dverami ktoré boli zväčša všeličím pokreslené za chrbtom v tmavozelenom kabáte zvieral kyticu kvetov. Vedľa muža stálo malé dievčatko s nápadne hustými veľkými svetlohnedými vlasmi. V tmavohnedých očiach sa jej zračilo nedočkavé prekvapenie. Muž sa na ňu sprisahanecky usmial a žmurkol.
" Ak ešte raz niekto zabudol vyzametať pred vchodom....! " ozvalo sa nahnevane spoza dverí, blížiaci sa , pôvabný zvuk bosých nôh ťapkajúcich o dlážku, jemný ženský hlas, ktorý aj s nádychom nahnevania znel príjemne. Dvere sa otvorili a v nich stála svetlovlasá žena. Nádhernú tvár jej pretínala na čele vráska ktorá sa naoko hnevala, no len že zbadala v dverách muža s dievčatkom usmiala sa. Svetlé oči sa jej vyjasnili. Ruky si utrela do károvanej zástery ktorú mala prepásanú okolo svetlomodrých šortiek ktoré odhaľovali jej dlhé útle nôžky.
Pobavene pozrela na muža a založila si ruky v bok.
" Tak čo?" spýtala sa ako pravý veliteľ.
Muž nevinne spoza chrbta priam vytasil ako meč kyticu, ako sneh bielych pivónií previazaných margarétkou. Dievčatko radostne podskočilo.
" Všetko najlepšie, maman!" a hodilo sa žene okolo pása. Muž sa spokojne usmial do červenej tváre svojej krásnej ženy.
" Je len pár kvetov, ktoré kvitnú vždy a ty moja Anais, patríš medzi ne." riekol muž upreto sledujúc ženu. Tá sa usmiala, natiahla ruku a pohladila ho po hladkom líci.
Ovzdušie sa zachvelo silným déja vú a muž sa jemne zachvel. Ako kedysi.
" Dám postaviť na čaj. Agnes, aký chceš? " spýtala sa Anais dievčatka, keď sa od nej odtiahlo. Agnes sa zamyslela. Pehatá tvár sa zamračila uvažujúc nad čajom. Korienky svetlohnedých vlasov mala takmer svetlučko medenkasté, no nehrozilo, že by skončila ryšavá. Naraz sa trojhlaustá tvárička mačičky vyjasnila a vykríkla.
" Zázvorový!" Anais sa usmiala a zvrtla sa z haly smerom do kuchyne. Bosé nohy jej veselo ťapkali o drevené parkety nesúc sa do kuchyne s dôvtipom drevom obložených stien, hmkajúc si popod nos pesničku.
Kanvicu postavila na šporák a pripálila. Do veľkého porcelánového džbána s lastovičkami nakrájala na kocky zázvor, prihodila do toho zopár lístkov byliniek a zaklapla. Agnes medzitým odbehla do záhrady. A muž postával v dverách kuchyne.
Anais sa na neho usmiala a vtiahla ho dnu za chlopňu na kabáte.
" Takže vy ste boli na kvietky! A ja tu sama! " usmievajúc sa pokrútila hlavou a nežne ho karhala. Muž nič nepovedal, len ju objal okolo drieku a pritiahol k sebe.
" Vari si si nemyslela, že ťa tu necháme opustenú celý deň! Len Agnes sa ešte zastavila hrať s malým Yannom odvedľa. Predsa ich nemôžem od seba ťahať, keď su už priam zosobášení. " uškrnul sa hladiac Anais po hrboľčekoch chrbtice.
Tá mu chytila tvár do dlaní a pozrela mu do očí.
" Predstavoval by si si to takto pred šiestimi rokmi?" spýtala sa ho. Muž pohodil plecami.
" Nezaujíma ma čo by bolo, ale čo je. A to čo je, je niečo, v čo by som nikdy nedúfal. " Pozrel na ňu. V očiach sa mu nepatrne chvelo. Veľké tmavohnedé oči ju prepaľovali na skrz a Anais sa zmohla len na neprítomný úsmev.
" Je t'aime ma belle Stephan." tíško zašepkala.
Stephan sa usmial.
"Detto, Mon Anaïs."
Čajník tíško zapískal.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár