od stratených od rokov,
keď sivé nebo k zemi sa skrúca
s tichým odleskom dní
keď niesom na nič súca
ani len ten tichý povzdych
vynútený tlakom pier
taký letmý že ho ani nepočuť
ani necítiť
len vidíš pohyb úst
a veľké biele čelo
zničené prúdom dní
a napäté nemé telo
napäté až bolelo,
keď ma len položilo
na mramorový zamat oblaku
kde v tichej tôni
sen sa pasie
tenká ruka
píše básne
a potom padá z neba na svet
stáča písmena do slov
a slová do viet
a tie potom slzami posiela
na dobierku tebe
obalenú v kusej koži.
Ticho lež.
Nepohni sa a so stiahnutým hrdlom lež-
v tichu izby, tichu tak tichom až hučí a zarýva sa do hlavy ako pískanie kolies vlaku.
Vlak.
Prišiel
dal.
Prišiel
vzal.
a život šel dál
zlomený vtáčik stratil hlások
pre plačúče obrázky
zakvitnuté vrabce
spievajúce gramofóny.
pre ľad na cestách
pre večné pády nemotorných nôh.
pre dlhé prsty na chrbáte.
pre tucet výkrikov nervovej sústavy.
pre pohľad, pre dotyk,
pre len také-ležanie.
neboj nič, bude dobre, príde to zasa.
ubehne to ako voda.
voda v zatvorenej fľaši.
prelieva sa z jedného konca na druhý.
a všetko bude- pekné.
intenzívne.
fotosenzitívne oči zažmurkali a vystisli spod viečok pár sĺz.
len tak.
pre chorobu z lúčenia.
nie,
nie nie.
žiadne odluky ani dlhé ani krátke, žiadne.
vrásť, ostať a hotovo.
keď je srdce na srdci a obe bijú rovnakým tempom,
bránice dýchajú naraz v symbióze,
nohy chodia rovnakým krokom.
horúčava.
noc.
prajem ti ju dobrú.
I can sleep without you.
But I do not want to.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bizbilio
6. 2.febuára 2012 22:35
klaniam sa.
Napíš svoj komentár