skĺzla po maskarpónovo-bielej nohe.
pozrela do očí ako tá najhorúcejšia čokoláda.
pozrela tam a rozsypala sa v apórii.
bol za tým úsmev večnej múzy.
husľami jej zkýval z neba a ona sa usmiala do jeho achátovej tváre.
malá dandelion jej sĺkzla z vlasov a vietor ju rozfúkal z dlaní.
zreničky sa jej rozšírili ako obzory keď sa strieda s nocou
deň
čo obopína zem.
so slnkom vychádza tvoj smiech.
ten pocit.
a slzy v očiach.
a nebolo potrebné rozťahovať to na milión riadkov.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
bizbilio
15. 12.decembra 2011 23:28
ach,vzdy sa mi zahras s dvomi zmyslami.
Napíš svoj komentár