Za oknom mrak. Trocha kropí.
Tieň oblohy pomaly pokrýva celú zem, kam len nedovidíš.
Všade je ticho.
Spoza okna troška počuť kropenie, ako kvapky udierajú na zábradlie na balkóne.
Ale si sám.
Možno kvapka spadne z kohútika v kúpeľni a rozleje sa v umývadle, kde si si nedávno osviežoval unavenú tvár.
Ale inak nič.
Sedíš na posteli, na mäkkej červeno-oranžovej deke a hompáľaš bosými nohami. Bojíš sa.
Prízraky.
Ticho.
Spomienky.
A si sám.
Kto ťa zachráni?
Nik.
Si sám ako ... ako ... ako väzeň v kobke. Pustej. Tmavej. V obručiach, reťaziach.
Nikto. Len ty a samota.
Tvoja najlepšia kamarátka. Nikdy ťa nezradí, vždy si ťa nájde.
Je všade, len na teba čaká, kedy opäť budeš môcť byť s ňou.
Sama s vidinami.
Vidiny.
Dym, ktorý mi obkolesil krk, spolu so šepotom jeho pier.
" Chérie, Vous n´êtes pas seuls..."
Nie som sama?
A kto je pri mne? Okrem vidín, prízrakov z minulosti, spomienok, ach tých trpkých spomienok...!
Pá trpkých spomienok.
Na dotyk, na pohľad, na slovo, na úsmev.
Spomienky, ktoré sa mi prisnili a nikdy sa nestali. Nie nikdy.
Len ja a moje déjavú.
Len ja.
A ticho.
Možno kvapka opäť oblízala vodovodný kohútik a možno sa opäť stratila v pustom potrubí.
A inak nič.
Si sám.
Samučičký.
Si svojím jediným spoločníkom.
Nik sa o teba nepostará.
Smej sa svojej samote.
Život sa dá tak prežiť, keď je človek sám. Len tak odžiť. Prežiť. Len nie žiť.
Dieťa temnoty.
Našiel si si cestu v svojej bezmocnosti?
Či len čakáš, kým sa ti slza dokotúľa z líca a spadne na hruď?
Či len tak sedíš a čakáš. Kým príde niekto, kto ťa zachráni pred tebou samým a tvojím zúfalstvom zo samoty.
Si sám.
A všade je ticho.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
misicka606
21. 6.júna 2011 18:56
strašne sa mi páčia tie krátke vety
Napíš svoj komentár