Keď sme kráčali ulicou dlhou ako tvoje bývalé vlasy, prisahala by som, že skupinka korytnačích zajačích dier sa sypala dolu kopcom.
Tam psy hrávajú v tráve poker a moje červené karty po čiernej tráve kričia nemo do vesmíru. Vtedy spievam svoje biele tóny s pootvorenými ústami a tri razy zavieram oči naslepo.
Tie tóny viali vzduchom zimným a objímali sa nežne so studenou zemou ktorá ich cynicky tlačila k zemi.

Semafor zablikal červenou a ja
som sa vydala na prechod.
A čo, že na mňa dopadal kyslý dážď.
Ja som s úsmevom prešla a nič ma nezrazilo.

Možno okrem klbka citov a za ním sa rútila mačka so železom.
Železo mala na srdci, v srdci, v oku, v pere a oko mala čierne.
Labkoruky mala predpažené, chytala si hlavu.
A ja som len sklonila tvár a vzdychla si, ako človek nezabúda.

Poviažem Ti obe ruky.
Aby si sa nezľakol stôp po zuboch na krku.
S ľahkosťou som dopadla do perí(n).
"No čo?"
a už len ľahký smiech a nárazy tiel.

Drobné lode vo fľašiach nikdy nedoplávajú ďaleko
spánok chodí preto, aby nás zobudil
si oblečený ako rieka


but some night i swear
there was magic in the air


 Blog
Komentuj
 fotka
ardonaiel  17. 1. 2012 17:19
hm, aj sa mi to celkom páči, je tam veeeľa obrazov
 fotka
radiophonic  18. 1. 2012 17:09
Páči sa mi, ako sa mieša fotografia s pozadím webky, dáva to nový zmysel.
Napíš svoj komentár