Dokým

nežné drobné slová...
stvorené sú pre ticho... a nie reč
ticho vzdychnú keď odchádzaš preč..
mladé srdce na to ľúbilo a nie preto
aby bolo zlomené
...
tmavé vlasy aby sa s nimi hral vietor
a nie aby sa topili v trpkom žiali sveta...

láskaj perami dokým sú červené
dokým ticho je krajšie ako plejáda slov
spočiň na hrudi dokým je nedotknutá, nevinná
drž v ruke ruku miesto zbrane
top sa v očiach dokým sú zaslepené
miluj dokým noc ukrýva vädnúce ráno...

okamih ktorý sa nevracia
ktorý nebol zbytočný, ani premrhaný...

Z hrdla ľahký ston, z oka vlažná slza.
Vlas do čela pomaly mi skĺza...

vánok ktorý fúka mandarínky svetom
v nich sa miešajú lupene harmančekového šťastia..
zvonkohra cinká
hánky jemne prechádzajú po koži
len akýsi hlúpy strach
vo mne ticho mátoží...
niežeby sa tepla, či vášne bál
skôr toho
že nadíde deň
keď na otázku
ça va?
odpoviem
ça va mal

korálky sa sypú kopcom
kotúľajú sa a zanechávajú farebné stopy...
no i ony raz vyblednú...
stratia sa kdesi v bielej paži
a ten čo ich tam stráži
je obyčajný kat. tak.

slnko už nesvieti
už načisto povedalo
dovidenia-nedovidenia - sBohom- sDiablom

prší už tretí deň.
v mojej hlave hyperinflácia.
v srdci buržoázia
v tele euklidové vety.
v prstoch hydrogenácia.
pred očami fotosyntéza.
v ušiach hučí stupeň piaty na richte(á)rovej stupnici.
na jazyku podskakuje sladká metonymia.
a v inerciálnej vzťažnej sústave sa výsledná sila pôsobiaca na hmotný bod rovná prvej derivácii hybnosti hmotného bodu podľa času a podľa toho ako som sa zobudila.

pán Sobík, dobrú noc.

 Blog

16 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu