Zo snov i z podkolienok..
Tak ako si tam vtedy stál a vítal ma s úsmevom vo svojom sivom tričku. Tak, ako si ma predvčerom pritiahol k sebe kolenami a hovoril mi, že ma nepustíš.
Raz si mi povedal, že som krásna. Ja som sčervenala ako pivónia, ktorá rastie pri škole, raz som povedala to isté i ja tebe a ty si sa len tajomne usmial.
Raz si ma objal a aj som ušla od tvojich rúk. Nebolo to tak dávno, keď som ti len tak hladkala žilu, ktorá ti navierala na ruke.
Pýtal si sa ma či mám rada žily. A ja som povedala že áno, ale iba tie tvoje. Postrapatil si mi vlasy a potom bolo opäť ticho.
Vyznávam sa ti na každom kroku a predsa som nevypočutým tieňom.
Si škriatok, akým len jeden človek môže byť.
Ja ťa ľúbim celého. Nielen tvoje oči. Nielen tvoje vlasy, ale i tvoje ja.
Nielen tvoje špicaté kolená a pekné ruky, ale i teba ako podstatu.
Raz som sa zobudila a tvoja tvár bola pri mne, spala, usmievala sa. Možno to bol len sen. Ale hlavne že bol.
Potom si mi hovoril, že som alchymistka. Že som zlá čarodejnica.
Usmievam sa i plačem z týchto riadkov.
Lebo neviem, či mi ostanú len spomienkami, alebo z nich bude i čosi viac.
Mávam ťa v snoch každú noc. Niekedy si na mňa zlý, inokedy si lepší ako chlieb.
V podstate si mojím snom ty. Len ty a ty.
A ja som hlúpa, že o tom len píšem, a nič nerobím.
Ale pri tebe nie som schopná slov. Krokov, dychov. Mozog mi pri tebe prestáva pracovať a stávam sa klbkom svojich citov.
Mám rada tvoj veľký nos. Vedela by som ho nakresliť i poslepiačky. Lebo je tvoj. A ty si nevieš predstaviť koľko kresieb mám doma s tvojou tvárou.
Triednu fotku som chcela len preto, že si na nej bol ty.
Neviem ako ti vysvetliť, že pre mňa si nadpozemský, je nemožné aby si jestvoval. Takí ľudia by proste nemali existovať. Dokonalí, krásni, rozkošne príťažliví, vábivo hraví,škriatkovsko neslušní.
Ty a nik iný.
Odmlčala som.
Lebo viem, že ty nepotrebuješ moje slová.
Pretože tebe stačí jediný môj neistý zbláznený pohľad do zeme, akonáhle sa na mňa usmeješ. Viem že to vieš a že tomu rozumieš.
A tak ti nechávam otvorenú dušu. Rob s ňou čo chceš. Tvaruj ju podľa seba, alebo si ju vezmi, alebo vyhoď do koša. Je tvoja.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lilmia
30. 6.júna 2011 23:00
Skoro som sa rozplakala...Krásne a tá hudba s tým tiež veľa spraví
Napíš svoj komentár