Spoza horizontu nevinne začínalo slnko presvitať pomedzi vzdialené vrcholky stromov. Všade dokola fúkal chladný ranný vietor. Pokosenú voňavú trávu pokrývala rosa ešte nedávno dopadla z nebies.
Malá postavička v čiernej vetrovke sa trasúc sa predierala krovím, za ruku ju ťahalo malé biele psíča.
Rozospato sa kývala z jednej strany na druhú. Z hlavy jej spadla kapucňa a vystavila vetru strapatú čiernu šticu neučesaných kadejako pokrútených vlasov. Dievča prižmúrilo zelené oči a opäť si narazilo na hlavu kapucňu.
Nemala náladu na slnko ani na jeho hrejivé lúče. Ani na vietor a jeho vítajúci jasot ktorý šantil s listami, šumel v tráve a pohrával sa s chumáčmi oblakov povaľujúcich sa ne nebi len z toho že sa tešil z nového dňa.
Dievčina sa z nového dňa netešila.
Radšej by bola keby žiadne nebolo. Keby radšej nastala apokalypsa v noci keď spala aby tento sen bol jej posledným, živým, pravým snom.
Boli takmer štyri hodiny ráno. Z postele visela biela ruka. Poniže nej visela spod zeleného paplóna i biela noha vyhrnutá až po stehno ktoré sa v tmavej izbe belelo. Hlava sa nepokojne vrtela na vankúši, línia čiernych mihalníc vyzerala na bledej tvári až surreálne.
Odchádzal..
Vzďaľoval sa s rukami, s milovanými rukami...
S očami, ktoré hypnotizovali, vyvolávali zmätok v malej opustenej duši...
S úsmevom ktorý hral na jemných bledých perách ako maják, záchrana, spása...
Vzďaľoval sa do bieloby ako prízrak ktorý stretávala len v tme..
Opäť jeden nereálny....
Ďaleký a tak... neskutočný... nepravdivý.
Spánok ju paralyzoval znehybňoval a ona už bola hore. Otvorila oči.
Vedľa nej sa v halucinácii čnela dohora jeho dlhá chudá postava. Okolo pliec mu skákali vplyvom neviditeľného vetra zlatisté vlasy a on natiahol ruku. Pohladil ju po zmeravenom bielom stehne a jej naskočili zimomriavky. Paralýza trvala len niekoľko minút.
No ona chcela aby trvala dlhšie. Pretože v tejto fatamorgáne cítila jeho dotyk, cítila jeho prítomnosť i keď neexistovala.
Dokým paralýza povolila z oka jej pramienkom do húštiny vlasov vypadla slza a vpila sa do osamotených čiernych prameňov...
A on sa vyparil tiež...
Nastalo nové ráno...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
greenbunny
18. 9.sept. 2011 20:16
hurá v ústrety novým ránam!!
Napíš svoj komentár