I šťastie má svojich obľúbencov...

...
Bailey sa ponáhľal úzkou chodbou do jedálne. Možno sa mu podarí presvedčiť toho mecenáša tým že mu ponúkne jednu zo svojich primabalerín. Všetky boli pôvabné, mali krivky a vedeli by si svojím koketovaním získať toho taliana.
Priam vbehol do jedálne utierajúc si z čela kropaje potu od horúčkovitého premýšľania.
„ Signor Claretti už som tu!“ zvolal kývajúc svojmu hosťovi, ktorého si musel náležite uctiť. Medzi komerciou presýtenými manhattanským tvárami sa skvela počerná ošľahaná tvár tmavého muža vysokého postavenia. Taký bol Giulio Claretti bohatý obchodník z Milána. Teraz mal Bailey možnosť získať jeho peniaze pre cirkus.
Obaja muži si potriasli pravicou, Baileyho chudá biela ruka zovrela hnedú pevnú a usadili sa za stôl. Tmavá talianova tvár pozorne sledovala Baileyho celý čas čo mu ospevoval svoj baletný krúžok. Pod čiernymi zastrihnutými fúzikmi sa mu ihral drobný úsmev, pretože videl, že táto konverzácia postupuje smerom, ktorý chcel on.
„ Takže by som pre svoje divadlo mohol vziať pár primabalerín, alebo artistov ktorých si vyberiem a dvadsať percentný podiel zo zisku? Ste štedrý signor Bailey“ zaleskli sa talianove čierne oči. V duchu pohľadom láskal dievčence, ktoré síce ešte nevidel, no už len slovo primabalerína v ňom vyvolávalo neskrývanú túžbu po tom, aby mu predviedla labutie jazero bez šiat.
Bailey prikývol.
„ Presne tak. Myslím, že si budeme rozumieť signor Claretti.“


„ Baletky, vpred!“ zakričal Barnum na oddiel dvadsiatich vystrašených dievčat. Anais postávala bokom a ľahostajne ich pozorovala. Už celé týždne sa šepkalo o nejakom Európanovi, ktorý cirkus zasponzoruje, no bude za to pýtať nejaké pekné dievča. Bailey navrhol baletky takže z nej strach opadal a nezúčastnene sledovala každý napätý nerv v ich napudrovaných tvárach.
Ona mala svoju večernú show za sebou po náročnej árii ju bolelo hrdlo ktoré rýchlo naprávala správnou dávkou ópia, ktoré jej podával doktor McRonn.
Vzrušenie v priestoroch cirkusu narastalo, keď bočným tunelom vošiel Bailey a za ním sa z tmy vynorila zlomyseľná arogantná tvár talianskeho obchodníka a majiteľa divadla. Baletky takmer bez dychu stáli jedna vedľa druhej a Anais počula až k sebe to, ako im bili srdcia. Usmiala sa. Pár hlúpych husičiek jej iste chýbať nebude.
„ Tu sú signor. Vyberajte.“
Talianove oči sa temne zaleskli.
„ Už som si vybral počas predstavenia. Chcem posledné číslo. Speváčku.“
Anais akoby ohlušili. Zmeravela na mieste ako stála, prefackaná obliata vodou. On si vybral JU! Prenikol ňou strach a neschopná slova ďalej stála na mieste ako socha.
Bailey zneistel. Anais mu bola rovnako všetkým ako jeho oddiel hračiek prírody. Jej spevácke umenie bolo svetoznáme. A nechcel ju stratiť. Nervózne si začal žmoliť vychádzkovú palicu.
„ Eh... signor Claretti, mademoiselle Anais je pre mňa skutočným darom, niečím bez čoho môj cirkus nebude viac môj. Je mi ľúto, ale Anais vám dať nemôžem.“ Začal neisto a hlas sa mu triasol čo počula aj dievčina schovaná v prítmí cirkusového stanu. Clarettimu sa zablýskalo v očiach.
„ Buď speváčka, alebo z nášho obchodu nič nebude.“ Zahrmel.
Anais sa podlomili kolená a srdce jej prudko bilo. Nie. Bailey ju zachráni. Alebo odmietne ten obchod. Ona nemôže odísť. Nie s tm hnusným talianom ktorý mal perverznosť vrýpanú v tvári.
Nastalo mučivé ticho.
Bailey uvažoval. Keď starí Anais nebude tak dobre zarábať. Hoci jeho ľudské kreatúry zarábali najviac, pretože dostávali nesmierny angažmán všade po svete, Anais so svojím hlasom sa im mohla takmer rovnať. No vidina majetku pre cirkus sa mu zdala väčšia ako zisky z Anaisinho hlasu. No vedel že dievča sa bude búriť. Budú z toho problémy.
„ Len, ak bude dievča súhlasiť. Inak vám ju nedám. Nemienim ju do ničoho nútiť.“ Pevne prehlásil Bailey, i keď v hlase mu bolo počuť strach.
Claretti sa zaškľabil.
„ Tak sem so slávikom!“
Anais stŕpla, ale bola vďačná, že Bailey nerozhodol za ňu. Pozbierala všetku hrdosť a dôstojnosť a so strachom v duši a rozochvenými nohami pod sukňou vyšla nevinne spoza záhybu stanu.
Zalialo ju svetlo a ona upierala pohľad do zeme blížiac s k svojmu šéfovi a nechutnému talianovi.
„ Tu som pane.“ Tíško hlesla.
„ Anais, ... musíš sa... rozhodnúť...“ slová sa Baileymu drali z hrude len sťažka, „ dostal som ponuku od tu, signora Clarettiho,“ dievča cítila uprený pohľad Európana všade na sebe, „ že ... ak mu darujem jedného zo svojich artistov, cirkus dostane peniaze potrebné na to, aby mohol ďalej fungovať vo svojom lesku a sláve. Nuž... a ... signor... si vybral... teba!“ Anais sa premenila na soľný stĺp. Bailey neisto čakal na Anaisinu odpoveď ktorej obsah už teraz vedel.
Giulio Claretti hltal pohľadom útlu postavičku nádhernej konštrukcie a sliny sa mu začali zbehať v ústach a nozdry chvieť.
Anais len pokrútila hlavou.
Nič viac.
Bailey si odfúkol. Clarettimu sa nahrnula krv do tváre. Zaťali sa mu svaly v sánke. Toto dievča už o týždeň bude hriať jeho posteľ na ceste domov. BUDE.
„ Dám vám z dohodnutej sumy dvojnásobok ak ju prehovoríte.“
Bailey zastonal. To bolo veľa peňazí. Anais musela ísť.
„ Anais... chcem sa s tebou porozprávať.“ Ticho jej povedal James Anthony Bailey.
Anais zdvihla hlavu a prenikavo sa na svojho šéfa pozrela. Zaťala zuby aj od strachu aj od zlosti.
„ Nemusíte sa obťažovať pane, nikam nejdem.“ Precedila cez zovreté ústa. Bailey zalomil rukami. Nedávala mu na výber. Pre jednu speváčku nemôže prísť o toľko peňazí.
„ Anais.... ja ťa... prepúšťam!“ vyletelo z neho. Claretti sa zaškľabil. Anais akoby sa prepadla do tmy.
Prepúšťa? Vyhodí. Už nebude spievať? V cirkuse Barnum z Bailey? A čo jej angažmán! Jej sláva? A čo.. Stephan? Pri myšlienke na levieho muža sa zachvela. Bol to jediný priateľ ktorého mala. Predstavila si jeho večne smutné oči, ktoré by ešte viac potemneli keby odišla. I on tam bol sám. Nie, ona nemohla odísť. No do očí sa jej hrnuli slzy. Jej cirkus! Nie, toto je zlý sen !
Pozrela na Baileyho, ktorým prešli zimomriavky keď uvidel ako sa jej v očiach trblietajú slzy. Mal na ňu slabosť, no teraz bol nútený potlačiť ju.
„ Anais... prepáč.“ A odišiel. Zhrozené dievča tam ostalo stáť za chrbtom s takmer dvoma tuctami primabalerín ktorým sa uľavilo a pred sebou s odporným talianom. Claretti sa ďalej usmieval.
„ Ja ťa k sebe do divadla zoberiem. A budeš bohatšia než s týmto starým paprdom. ... i šťastnejšia!“ lišiacky sa začal podlizovať. Anais sa zdvihol prázdny žalúdok. Nie. S týmto talianom nechce mať nič spoločné. Utiekla.

A bežala ...
Až kým nezastala na prahu vozňa na ktorom bola všade v plagátoch polepená levia tvár. Nedočkavo zabúchala na dvere.
„ Stephan, prosím, otvor!“ žiadala až plačlivo. Za dverami sa ozvali pokojné no rýchle kroky a dvere sa v sekunde otvorili. Leví muž ako vždy v elegantnom obleku sa začudovane díval na uslzené dievča pred sebou, no nešípil z toho nič dobré.
„ Anais, čo sa stalo? Ublížil ti voľakto?“ spýtal sa jej po francúzsky. Dievča pozeralo do zeme.
„ Bailey ma chce predať.“ Hlesla. Stephan zastal. Predať? Ju? Spevácku hviezdu cirkusu? Šokovane na ňu pozrel.
„ Za čo? A ... komu?“ spýtal sa s obavou v hlase. Vedel komu.
Dievča zaúpelo.
„ Tomu talianovi hnusnému. Za veľký balík peňazí. Ja... povedala som že nejdem. A on ma vyhodil.“ A usedavo sa rozplakala. Klesla na kolená pri vozni levieho muža a plakala. V tmavých očiach levej cirkusovej hviezdy sa nebezpečne zatmelo. A o chvíľu sa tam usadil smutný tieň. Vedel to. Vedel že k takým ľuďom ako je on šťastie nechodí. I ono ma svojich obľúbencov, a netvory medzi ne nepatria. Vedel, že ostane zasa sám.

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu