Rada o sebe som hovorila ako o nej.
Teraz to však bolo bez hrania, bez obecenstva s odhalenou dušou sedela na tej peľasti a pozeral pomedzi žalúzie, ktoré prepúšťali do izby ešte troška svetla. Zadumane tam sedela, uvažovala o sebe, o tom že vek ju už dostihol a vtedy kedy by mala byť slobodná a svojprávna bola najviac poviazaná akousi ťarchou, obetou, myšlienkami, viazali a sputnávali ju viac ako doteraz.
Zasa raz nad sebou prehrala, jej srdce zradilo jej vôľu, a to mohla čakať, lebo to nebolo po prvý krát.
namiesto toho a by teraz sedela niekde s kamarátmi a oslavovala, ona sedela doma, sama, a kolená polievala slzami tak bezmocnými ako ona sama. triasla sa ako v horúčke zadúšajúc sa žiarlivosťou, hnevom nad vlastnou sprostosťou, prekvapená zo všetkých týchto pocitov, nepoznaných. vedela aké to bolo vylievať sa do vankúša, aké je ťažké potláčať vlahu v očiach ktorá štípala vtedy kedy by sa za ňu mohla hanbiť. čím viac to potlačovala, čím viac kopala svojim spomienkam hrob, tým hlbšie za nimi padala.
nemalo zmysel to všetko ľutovať, kto by ľutoval to čo zažil, keby s tým odišli i tie sekundy nevýslovného šťastia ktoré si človek nezaslúžil.
hruď sa jej chveje, v hrdle ju škrtí a potláča vzlyky len aby nezobudila celý dom.
treba na to zabudnúť. na to všetko, spamätať sa zo sna, pretože je jedno čo ako kto a koľko trpí, trpí vždy sám.
rukami nahmatá niekde na posteli položenú knihu v látkovom obale s korálkami a hľadí na ňu. koľko bolesti, nepoznanej, nevídanej, nereálnej vie spôsobiť jedna kniha, taký malý predmet nie hrubý, neveľký, starý, vekmi zabudnutý. jeho strany ukrývajú vety ktoré nikdy nemala čítať, príbeh o ktorom nikdy nemala vedieť.
nestačila jej tá hudba, zničili ju i slová, vety, obyčajné šťastie, ktoré jej nebolo dopriate. hodila knižku krížom cez izbu až s buchnutím dopadla na zem. jej chatrná i tak poškodená schránka sa rozpadla a pustila väzbu. stránky sa rozleteli na zemi a na kolená klesla i ona. nielen že zničila svoj život, teraz zničila i knihu a ani nie svoju. ničila si svoj mladý život úvahami presne tohoto charakteru, za všetko vinila seba, lebo iného vinníka niet, aj pretože v krížovke je obyvateľ španielska na B basko a jej sa opäť vynorila pred očami tvár, ktorá je ďalšiu noc nedala spať, a tých tvárí bolo milión.
nehodná, odháňa od seba všetko v strachu v hanblivosti.
hlúpe červä.
a noc sa pomaly končila...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár