Ticho.
Kamenný úsmev v koženej tvári.
Nie je to ani úsmev. Skôr nejaký mimický prejav z posledných síl.
Indigové dieťa v kúte.
Pozerá a žiari.
A ja sedím na peľasti postele a v injekčnej striekačke mám kofeín. Možno ešte ďalšie drogy.
A už som grogy.
Únava.
Na plecia mi sadá. Oťažieva. Klesajú mi po milimetri.
Viečka sa nepatrne chvejú.
Zalamujem ruky za chrbát a chytím zapínanie ktoré ma spútava. Háčiky povolia a uvoľnia mi plecia, hruď, život.
Svoj život by som prirovnala k prsiam v podprsenke. Spútané.
Obmedzené. Neslobodné.
Taký je celý život.
Nedokážem, neviem, nechcem spať.
Na stole sa mi i v tejto hodine parí z hrnčeka silného pressa.
Elliott Smith sa ku mne driape spod stola kde mám reproduktory.
drink up one more time and I'll make you mine
keep you apart deep in my heart separate from the rest
where I like you the best and keep the things you forgot
kiežby.
lenže ja už nevládzem.
indigové dieťa mi nepomáha.
spí.
moja aura zhasína.
ja s ňou.
depresia. silná.
ťažká.
ničomná.
sarkastická.
presne ten stav.keď sa vám život vysmieva akí ste zbytoční.
bezmocní voči tomu čo vás obklopuje.
voči všetkému.
voči budúcnosti, ktorá ja tmavšia než čierna.
prepadám sa do diery.
všade je tma, ticho, ticho až mi z neho hučí v hlave.
hrdlom mi steká ďalší smrteľný glg kávy.
dvanásty hrnček za posledných dvadsaťštyri hodín.
som psycho.
jedno veľké psycho.
zreničky veľkosti hlavy.
spuchnuté oči.
prepadnuté líca.
čierne kruhy pod očami.
bledá tvár.
popraskané pery.
nikto.
samota.
samota.
tá jediná je pri mne.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
soraya
10. 11.novembra 2011 23:38
a nedám hviezdičku! síce pekne napísané, ale nepáči sa mi!
Napíš svoj komentár