Prstíky sa kĺžu po nich, sťaby po klasoch.
Zdvihne očko, noštek zdvihne,
myslí si, že nepochybne,
že svet patrí iba jej, zalieča sa tomu telu,
že svet miluje ju celú!
Obočíčko povytiahne, ústa otvorí
čaká, že jej mládenček
ruku do vlasov zaborí.
Potom sa len otočí
na nožičke hladkej,
zažmurkajú dve oči,
pery vône sladkej.
Bon jour, nech sa páči, chérie,
nemám záujem.
Nepotrpím na nádhery.
Pamätám, nie ďakujem.
Nechaj si to merdé v ústach,
svet ti nikdy nepatril,
nebuď po francúzsky hustá,
si len ničím.
Len vánkom.
Ktorý som LEN zavetril.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
majusssska
7. 5.mája 2011 22:29
páčilo
Napíš svoj komentár