To dievčatko bolo veľmi zlé.
Tak zasa spím s tvárou tvojou za viečkami.
Tvoje oči, tvoje ústa mám v snoch prešívané.
Tvoje meno si píšem všade po papieroch.
Teba mám vo všetkých poznámkach.
Moje oči blúdiace po slnku hľadajú teba.
Ty
Ty
Ty
Ty
Ty ma ničíš, ty si zlodej mojich krokov.
Čakám už niekoľko rokov, že ma zbavíš mojich okov.
Nie.
Choď preč vráť sa do svojej nirvány z krútiacich sa šialených tancov.
( Viem, že to nedáva žiaden zmysel.)
Och, neber ma drahý vážne
nevyslovuj svoje chargeé,
slová milé, vábno- kruté
i tváričky dievčat zduté.
Neotáčaj oči na mňa- neverím im nikdy viac.
pijem kávu večer sama,
pletiem vrkoče z korálkových závesov.
Na dvere som si dala adventný veniec, aj keď už bola dávno veľká noc.
A čo.
Susedia mi za to nenadávajú.
Ani vtedy, keď len tak sedím za piánom a trieskam do klaviatúry hľadajúc ten tón, ktorý opíše môj ston, keď si v mojej malej dlani, darovaný na počkání.
Našla som ho v as 2.
Ty zlomyseľná alchymistka!
Vravíš mi.
Nalejem ti z hydroxidu sodného a potom ťa pozametám.
To čo s tvojimi pozostatkami urobím, je tajomstvo.
Potom sa pôjdem vyškriekať do dažďa a ty budeš skákať so mnou v tom hustom lejaku.
Na pleci budeš mať gitaru, premeníš sa na vlkolaka a budeš kričať
" Jó, pojď sem holko, vostříhám ti vlasy!"
A zakaždým keď ma dobehneš vlákno po vlákne rozoberieš moje tričko.
A potom dážď ustane a pod stromami vo vysokej tráve v náručí lesného hmyzu, tvojich vlasov a môjho as 2 vypukne búrka.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
bonita
7. 3.marca 2011 20:35
Napíš svoj komentár