Milujem vás všetkých. Vy...
muži...
Pohanské modly starých čias.
Stačí ak máš žily v rukách,
tancuješ na prázdnych lúkach,
stačí ak máš v očiach iskru,
a hneď ženské loná skríknu
stačí ak vieš správne slová
voliť.
Tak málo stačí aby vás žena milovala. Tak málo, aby za vami umierala. Za každým jedným z vás. Noc čo noc, striasam slzy z rias.
Ste len snami, predstavami.... nech ten boh čo bdie nad vami, nech vás stráži... nech sa len nik neodváži, ruky na vás vykladať...
nenávidím gramatické rýmy a predsa som neprišla kyselinovým testom.
Mal by si ísť spať.
Mal by si odo mňa odísť.
Bolesť rýchlejšie pominie.
Alebo nie!
Neodchádzaj.
Noc je mladá.
Ostaň so mnou.
Daj mi svoju prítomnosť... len dokým ju môžem cítiť, teba rýchlo, nežne vypiť, so všetkým čo mi zanecháš...
na perách slzu
v myšlienkach otčenáš..
odpusť ako my odpúšťame svojim vinníkom...
ja ti odpúšťam že ma opúšťaš...
si obvinený z vraždy.
puklo mi srdce, prepáč.
povrazy z toho večera ti nepomôžu.
vstanem z mŕtvych možno rokmi.
ty si zatiaľ čítaj dogmy.
masochista...
krásny.
zlý.
dobrý.
vysnívaný.
poviazaný.
potrestaný.
..
.
..
.
......
vzdialený...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bludiacisvetom
12. 12.decembra 2011 22:26
ako ja len zbožňujem tvoje blogy.. by si neverila
Napíš svoj komentár