Všetko začína.
Všetko má nejakú alfu.
A nejakú omegu...
Vtedy už vedela že tým nič nekončí. Vtedy vedela, že keď kvapka dažďa dopadne na zem, vpíja sa ďalej, nezaniká a vracia sa do obehu sveta. Vedela, že tak ako slnko zapadá, tak i vychádza.
Vedela, že odíde on a príde druhý. Vedela, že príde smrť a začne nový život.
Cítila ako opúšťa samu seba. I to v čom kedysi žila.
Vzniesla sa nad oblaky, nad svety i nad duše a bola.
Existovala v excitáze. V stave nad všektými stavmi. Tam, kde fyzika neexistovala. Tam kde nejestvovalo nič.
Len ona,
Ona.
Ona.
Ona.
Žiadna čierňava.
Žiadna bolesť.
Žiadna prázdnota.
Žiadne sklamanie.
Žiadna beznádej.
Žiadna zbytočnosť.
Žiaden žiaľ.
To nebola smrť.
To bol život.
Nový.
Ona.
Znovuzrodená.
Taká akou bola v duši, nie takou, ako ju urobilo pár chromozómov.
Biela pivónia. Svieža búrka. Ohromujúci blesk. Chladný vietor. Pokrytecký sneh. Klamné jazero. Hlboké oči.
Bola to jej večnosť.
Jeho oči. Jej večnosť. Extáza. Spojená. prepletená. Hlboká krútňava a vášeň prepuká. Tlaky existencie vystrelili zo súcna a vpili sa do Idey. Rubáš vesmíru ich skryl vo svojom lone a oni boli ako teplé víno po poľovačke v zime.
Víno.
To, ktoré prinieslo svet.
Na krídlach krvi a utrpenia.
Na svojom ťažkom bremene.
a potom už nič.
Len Ona.
Ona.
On.
Oni.
Navždy.
Vzniesla sa nad oblaky a dosiahla blaho.
Tak biele, až čierne. také dobré až zlé. Diabol, prehral si.
Pretože po smrti nie je smrť.
... A Boh vedel, že je to dobré...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
purenarcissism
14. 6.júna 2011 19:34
a tá hudba....inak čo to je?
Napíš svoj komentár