Nikto nevedel kde sa vzal, odkiaľ prišiel, koľko má rokov, ani to, čím bol.
Ľudia nepoznali jeho meno, a preto ho volali Inconnus, čo znamená neznámy.
Bol vysoký, tenký, človek mal pocit, že zafúka vietor a jeho zlomí na poly. No opak bol pravdou, na to akej chabej konštrukcie bol, disponoval výnimočnou silou. Nespočívala vo fyzickej sile, ale v psychickej.
V dedine pôsobil ako liečiteľ, šaman, mastičkár, múdry, čarodejník. No nebol ničím z toho. Len existoval, kde tu sa zjavil a hneď zasa zmizol do lesa.
Niekedy bolo z lesa počuť tajomný spev, zvuk lutny, a my sme vedeli, že to bol on. Jeho hlas upokojoval, jeho hudba liečila. Pod záclonou čiernych vlasov, ktoré mu siahali kdesi po kríže sa skúmavo pozerala pokojná tvár, z ktorej človek nevedel nič vyhádať. Mal neurčitý pohľad veľkých tmavohnedých očí , ktorý mohol byť smutný, no mohol sa i šibalsky usmievať.
Chodieval zahalený v plášti, nikto z neho nevidel nič okrem hlavy a rúk.
Býval zamyslený, no vždy bol duchaprítomný.
Ľudia sa ho báli, lebo o ňom nič nevedeli.
Niektorí ho chceli poslať pred súd, pretože bol vzdelaný a tichý a to ľudí desilo. Deti ho mali radi, pretože v lese im ukazoval srnky, líščie mláďatá, ale i jazvece a zajace.
Dedinský lekár mu nadával do bosorákov. Dievčatá si o ňom šepkali, nie preto, že by býval krásny, ale vyžarovala z neho pokojná príťažlivosť, ktorú nevedeli pochopiť a definovať. Chlapci ho nemali radi, pretože podľa nich nebol pravým chlapom.
Niektoré matky ho mali rady, nie niektoré sa k nemu báli púšťať deti.
Bol to čudák.
Raz ho videli odchádzať do lesa. Pospevoval si v neznámom jazyku a pokojne brnkal dlhými krehkými prstami na lutnu.
Viac ho už nik nevidel.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
no neva, popolčeková, vieš čo? ...veľmi pekne si to napísala ň