taká sladká, horká páľava, až chcete zastať, chcete zrýchliť.
nebol vhodný čas na prechádzku, no upratovanie mysle sa nepýta, či vy chcete niekam ísť, proste sa oblečiete, obujete a idete.
nezáleží či svieti slnko, či prší, alebo je len tak všedne-sivo.
dnes je trojako.
aj svieti slnko. aj prší. aj je všedne-sivo.
prechádzame parkom, skoro lesom
áno, prechádzame a prší.
sme sami.
ľudia sa poskrývali pod dáždniky, ľudia sa poskrývali pod strechy domov, áut, ľudia sa ... poskrývali...
koľko púpav!
žlté pole!
letmý úsmev nám preletel tvárou.
nám.
mne i môjmu druhému ja.
zbierame púpavy. zbierame, ich zbierame, množia sa nám v náručí.
nemáme čo s nimi robiť.
neučili nás pliesť púpavové vence.
učili len liesť po stromoch, sedieť na stromoch, vyštevrať sa na najvyššie vetvy. učili nás hojdať sa v detskom ihrisku, hľadať v piesku dážďovky, no neučili nás pliesť vence. nevieme to. pozeráme na ruky, na púpavy v nich. ležia nám v dlaniach, pozerajú na zem, a vädnú. my sedíme na konári, nie vysoko, nie nízko, hompáľame nohami vo vzduchu a mokneme.
a púpavy s nami.
dážď je oslobodzujúci.
človeku si až zažiada zakloniť hlavu a nechať sa ním ovlažiť.
aspoň trošku.
zavrieť oči a nechať všetko nech je ako je.
sme takí zvláštni. žijeme. dýchame. premýšľame.konáme. cítime.
jeden rak raz prechádzal svetom ľudí. sprevádzala ho ruža a hrošíča.
ako tak išli z mesta do mesta a spoznávali ľudí.
" tí ľudia sú divní. nemajú ani pancier? " zadivil sa rak.
" ani tŕne." hlesla ruža.
" aká chabá schránka." povedalo hrošíča.
veru. ľudia. sme mäkkí, zraniteľní. pichneš, potečie mi krv. stisneš, puknú mi kosti.
potom prešli celú zem.
... ľudia nepotrebujú tvrdú schránku fyzickú. stačí im psychická. keď miesto lásky majú pancier. miesto nehy tŕne a voči dobru hrošiu kožu.
dážď padaj koľko len môžeš.
zmoč zem.
zmoč nás všetkých
umy nás.
očisti.
od hriechov, od smútku, od zlosti.
zoskočili sme z konára. nečakali sme takú výšku a z dopadu nás zaboleli nohy.
z lona nám vypadli púpavy a padli do dažďom orosenej trávy.
nepozbierame ich.
" nebudem vás už trhať."
neviem vás zapliesť, tak vás nechám rásť.
nech vás odtrhne niekto, kto vás bude vedieť zapliesť.
prší.
Boh bude ešte dlho plakať.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár