táto tapeta nedobre zakrýva všetky moje chyby...
pamiatky.. topiace sa v márnivosti, drobné myšlienky... všetky sú moje... plavia sa vesmírom...
každý večer stojac v tmavozelenom tričku pri otvorených balkónových dverách. Pozerám do dediny dole a predo mnou ako zrkadlo ( topí sa) balkónové dvere. sú zahmlené.
prsty mi pokĺžu po zahmlenom skle a s tajomným úsmevom ich zatvorím...
sedí tam na okrúhlej stoličke, nohou klepe o pričňu spájajúcu nôžky stoličky.....
je taký.... ostarnutý.... a pozerá do hora, spomína na všetky pamiatky ktoré mu ostali v prstoch... a ktoré sa plavia vesmírom...
všetky tie drobné momenty a on ostarol.... veľmi... tak veľmi až mu vlasy povädli, krútia sa mu neučesane okolo veľkého nosa a tie tmavé viečka... také spadnuté, kričiace s líniou už nie tak pevnej sánky...
.... a plaví sa vesmírom....
zhrubnuté dlane, mozoľnaté city, trpkokyslé slová... ach tie pamiatky... obrala ho o roky a on chodil na tom ošúpanom zelenom bicykli domov s košíkom vzadu a stále jej nosil artičoky.
A ona ich hádzala do koša.
Ja som ich v mysli povyberala do políc a tam schnú ako... pamiatka...
..... všetko zosivelo... i on...
je to všetko krásne, ale toto nie je on.... a možno je, len už nie taký monochrómový ako býval...
-myslíš ten mladý Yann?
......
myslím ten... šťastný.... Yann...
a tak som zatvorila balkónové dvere a Yann strhaným prstom napísaný stážil moje sny...
drobné momenty....
všetky sú mojími...
_________________________________________________
Ospravedlňujem sa za nezmyselné blogy...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár