Poker dvoch pivónií.

Byť tým kvetom,
ktorý hladíš,
byť tým svetom,
v ktorý hľadíš,
byť tou strunou
ktorej hrávaš
byť jedinou
ktorej srdce dávaš...

Aké hlúpe slová, verše,
rozmarné a klamné
zavše,
miesto nich len slzy klamné
nič z nich nekvitne
nie sú snom
lúč nehy nesvitne,
a nebude novým dňom.
Myšlienky len po tme blúdia,
snívajú a protichodne
do myslieľ sa votrú, vlúdia,
tam ostanú, hrajú karty
poker, s láskou nie sú žarty,
prebil si ma kráľom lesov,
z rukáva vytiahol eso.
hra sa končí.
ostala som bez prikrývky.
v obnaženom kúsku vedomia
milujú sa výčitky svedomia.
ja len sedím.
hlavu stískam.
vyhral si.

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu