Ona sa oprela o dvere tiež.
Úzkym chrbtom zahaleným v karmínovej šnurovačke z tuhého brokátu. Hlava na dvere dopadla takisto v akejsi fantastickej modlitbe pokoja aký súkromie izby poskytovalo. Nebola to izba, bol to len vozeň ktorý jej ako cirkusantke prislúchal.
Konečne bola sama po celom dni. Boľavé členky vyzula z ošúchaných saténových balerínok. Od dreva v ich cípe ju iste boleli prsty a od stužiek po ich bokoch mala odretú kožu na nohách do červena.
S ľahkosťou, akousi zvrátenou nehanebnou radosťou si drobnými prstami po jednom háčiku začala rozopínať šnurovačku, ktorá ju tuho stískala, tvarovala do priam detsky tenkých proporcií, bránila dýchať. Brušká prstov prešli po druhej látke, pod jej vrstvami zacítili pevnú oceľ.
Bledé viečka vrúbené čiernymi mihalnicami boli roztopašne opreté o bledé líčka prekryté vrstvou červene. Malé ružové pery od únavy pootvorené pomáhali pľúcam s dýchaním. Na čielku ktoré zatieňovali drobné svetlé kučierky sa v malých kvapôčkach perlil pot.
Posledný háčik odpadol a korzet spadol dievčine až k nohám. S pocitom slobody sa pôvabne ponaťahovala ako mačka a vystúpila z neho.
Rukami si už vzadu rozväzovala hodvábne stužky na sukni s miniatúrnou krinolínou. Unavená, i z tej vystúpila, keď železo s rachotom dopadlo na zem. Nevšímajúc ju prekročila i druhou unavenou nohou a ostala stáť len v ľahkej plátenej košieľke ktorá jej siahala po kolená.
Chvíľu tam len tak stála uvedomujúc si svoju ľahkosť. Vlasy vyslobodila zo zložitého účesu a chvíľu sa v nich prehrabovala, natriasajúc ich, s pôžitkom cítiac na chrbte ich váhu tekutého zlata.
Stála, na studenej podlahe s drobnými ružovými prstami, ihrala sa s vlasmi a usmievala.
Potom zastala a usmiala sa ešte viac. Zdvihla ruky k šnúrke na košeli a potiahla ju. Jeden cíp košele uvoľnila. Látka sa skotúľala po nežnej hrudi a dopadla až na brucho. Uvoľnila i druhý a košeľa sa zhrnula po oblúku chrbta a dopadla jej so šnúrkami až k nohám. Zavrátila hlavu a konce lokní jej pozvoľna viseli v rovine, kde mala kríže.
Prekročila košeľu a šuchla sa do postele. Paplón sa mäkko prispôsobil jej tvarom, a zahalil ju až po krk, kde v tôni vlasov odpočívala dobrá hlava obkolesená svätožiarou vlasov.
Chvíľu ešte trhane dýchala únavou no postupne sa jej dych spokojne skrátil a za viečkami sa jej blysol záchvev spánku.
Pohla sa.
Pretočila sa na druhú stranu a vystrčila nohu až po stehno spod periny. Zamotala ho do plachty, ruku vystrela na vankúši a vlasy jej dopadli na zem.
Rukami som ju v mysli vyobjímal. Poláskal každý kúsok jej bytosti.
V skutočnosti som sa už nemohol pozerať. Už spala. Mohol som pokojne vyjsť z úkrytu v skrini.
Ešte stojac v izbe som ju dlho pozoroval. Nikto nemohol byť ako ona. Mne na anjelské míle a predsa som bol teraz blízko nej.
Potom som sa otočil a odišiel.
Cestou som v zrkadle uvidel tvár leva a na to som už stál vonku.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
wiwienish
3. 8.augusta 2011 00:30
Niečo prenádherné ...
Napíš svoj komentár