hudba i tok kráľovstiev
železných a mocných postieľ
všetko tieklo v nás.
Bolo to v inom storočí.
Inom svete, inej dobe.
V tvojej novodobej zlobe.
V tvojom pevnom náručí.
V diaľavách však labuť rozopäla krídla
nad čiernou priepasťou
nesplnených snov.
Vrhla sa v osídla,
a padala dolu tmou.
Cez temné zákutia,
čo slzy vynútia
ako malá morská víla
mŕtva hore na brehu
osud nechal v mori nehu
kde ho ona jemne vila
.....
to by bol pekný príbeh
och, keby bol vymyslený!
Prišiel by zlodějů koní král
svätejší než svätý grál
ruky by mi stisol v dlaniach
a na vášnivých saniach
vrhol by nás dolu svahom
rýchlejšie než konský náhon
kotrmelce dolu kopcom
.....
Nie.
Radšej v tmavej komore
oprel ma o dvere.
Nôž sa blysol, korzet preťal
Padli sukne
s nimi i celá moja česť a snaha
keď ty a v rukách tvojich vlaha
opantala ma celú
uzavrela v celu
odpadla som v extáze...
Ráno svitlo, lúče kriesia
po tvári mäkko kreslia
mladé tóny noci čiernej
dva prsty v dlani vernej
nepamätáš čo si videl
zažil, snil...
ani trepot krídel...
vzdaľujem sa do mora...
( predposledná strofa ma donútila sa smiať 10 minút nad prvým dvojverším )
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
bryndzula
22. 5.mája 2011 00:15
aj ja som sa smiala nad tym prvym dvojveršim a predposlednou strofou, ked zacneme pisat nikdy nevieme kam nas to dovedie a mozno aj zas na zaciatok
Napíš svoj komentár