" Kika, kam ideme?"
" Do knižnice." povedala som. Na špičke jazyka som mala lienku.
Veronika nič nepovedala, len v hnedých očiach sa jej vyjasnilo.
" Dnes sme čítali rozprávku o veveričke Veronike. A mala kamaráta ďatla."
" A ty máš Matesa. Predstav si ďatla s Matesovou hlavou."
" A môže mať aj červenú čiapočku?"
" Musí."
Veronika sa rozosmiala. Tak rozkošne detsky. V okrúhlych líčkach sa jej zjavili chutné jamky. Hnedé kučierky sa jej zahojdali pri nošteku.
" Predstavila si si ho?" pýtam sa s akýmsi pôžitkom a pozorujem ju.
Veronika prikývla a dala mi na líce vlhký noštek tváriac sa že je to pusinka.
" Prečo je nebo modré?" dobiedzala som.
" Lebo tam býva Ježiš." znela nepochybná odpoveď.
Usmiala som sa.
A v podvedomí mi znelo odtrhnuté oko s modrou dúhovkou. Bola na ňom šošovka.
" A inak je ešte plné šmolkov." zadumala sa hľadiac do okna.
" Kika?"
" No?"
" Električky chodia na benzín?"
Uškrnula som sa.
" Kdeže. Do motora im lejú pomarančovú malinovku. A celý trramvaj potom vonia za pomarančami."
" A tú malinovku kupujú v Tesku?"
" Isteže. "
" A keď nie je pomarančová?"
" Tak vezmú malinovú."
" Jéj, do takej by som chcela."
Potom sme prechádzali parkom. Veronika držala veľký kornútok a na ňom sa skveli dve mega kopy zmrzliny.
Vykopávala do vzduchu lístie, miešalo sa v ňom ako galaxia.
Milujem svoju sestru.
Potom sme sa obe posadili na jeden peň. Oprela si o môj chrbát svoj malý chrbátik a lízala zmrzlinu.
" A Kika?"
" No?"
" Ako sa vyrába zmrzlina?"
" Zo šľahačky a z príchute akú chceš mať."
" A ako sa vyrába šľahačka?"
" Kravu musíš poriadne vyšľahať a potom keď ju dojíš tak z nej nejde mlieko ale šľahačka."
" A čím ju šľaháš?"
" Bičom."
Veronika sa zasa rozosmiala svojím milučkým sedemročným smiechom.
" Kika. Mám ťa rada. Si čarodejnica. Zafarbila si lístie na farebno."
" Odkiaľ to vieš?"
" Videla som ako v noci sedíš na balkóne a píšeš červeným perom po liste."
" To som písala list Bohu."
" Aby zafarbil lístie?"
" Aby na teba dával pozor."
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
purenarcissism
7. 11.novembra 2011 20:13
ježiši kriste toto bolo to najkrajšie čo som kedy čítala a totálne mi to pripomenulo rozhovory s mojou malou sestrou... *_* klobúk dolu ash, neuveriteľne krásny výtvor
2
mna to skoro rozplakalo chcela by som byt takou dobrou sestrou akou si ty
Napíš svoj komentár