v jednom plameni
rozplýva sa
v dymovej symfónii.
tvoje zuby sú priveľké na tvoje ústa.
odkedy som videla tieto tvoje rifle, akosi podrástli.
odvtedy si pil ako naši rodičia spolu.
tam vzadu za garsónkou na žltej rohožke pili z takých modrých, lístim cizelovaných hrnčekov. jeden mal čiernu škvrnu od ohňa na dne. To bolo vtedy, keď sa ho tvoja mama v kockovanej zástere snažila prihriať na sporáku.
posmutneli ti oči.
i počasie ťa zmenilo.
chladné letá jedno po druhom
stárneme, unavujeme jeden druhého...
vtedy keď si robil štátnice deň pred nimi sme sa opili a tancovali.
obaja sme mali vojenské čižmy tvojho otca. mne boli veľké, ale to nič, keď som z nich vypadla, chytil si ma pod kolená a roztočil.
pod očami si mal vždy obrázky mojej tváre.
no ja som nebola dosť stará na to aby si sa do mňa zaľúbil.
dnes blúdiš tým sivozeleným vresoviskom. je chladné leto, zasa jedno, a prechádzaš sa po drevenej verande na žltých rohožkách. dolu v kuchyni v skrinke stoja modré hrnčeky cizelované lístím. to lístie z nich opadáva ako jesenné. tie časy už zanikli...
hľadáš všade smietky tých chvíľ, spaľujúci, ako dieťa blúdiace po dome ktoré nevie zaspať... no mňa v tých smietkach už nenájdeš...
utiekla som od teba...
do tvojich snov..
dnes schytím tvoju dušu a zahodím ju niekam...
ďaleko...
budeš ju hľadať, budem na jej konci.
stáť medzi dvoma železnými tyčami s rukami vo vzduchu.
aby sa slnko nerozlúčilo..
dovi-denia-denia-denia-enia-nia-ia-a....
plávala som príliš ďaleko.
lietala príliš vysoko.
nelúčila som sa
a teraz sa lúčim s lúčami...
posledného...
teplého
leta...
čítala som v tvojej knihe s mojimi očami
bola to zábava, ale stále plačem
zahodila som ju opäť do tvojej hlavy
odlož mi ju tam dokým si smutný...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
greendgirl
12. 11.novembra 2011 12:09
veľmi pekné
Napíš svoj komentár