bijú... och, vzdialene...
a nič iné len ich bim bam..
sa šírym svetom nesie...
ticho zaznievajú v meste Duša
kde čierny fantóm lžami skúša..
pár vyhorených krátkych ľudí
motajú sa v dave nemom
prázdnom a aj preplnenom
špinavom...
tu a tam je zmätok, spúšť..
vôkol mňa len šedá púšť
ilúzie ktoré ste na nebesiach
posväť sa blízkosť vaša,
buď moja, buď naša,
odpusťte mi hriešnosť moju
tak ako ja tebe tvoju
krásu kyanidom vyšitú
ruku klincom prebitú...
deň ustal, prišla noc
a čierny fantóm svoju moc
spečatil.
cikády a slastná vôňa,
och tá vôňa tvojho tela
presne toto som vždy chcela
ruka, koža, dotyk, sen
pre toto nech umrie deň
kolená, riasy a tráva
a súloži veľká sláva!
na popol sa prepadám...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
piotra
26. 9.sept. 2011 20:20
Napíš svoj komentár