uvelebím sa v starom koši na prádlo.
áno, som taká, súca do koša.
bez recyklácie.
a potom budem stať na nádraží. na takom... obitom. oblepenom kryštalickými plagátmi.
a všetko je také dielikové.
malé dieliky no len jeden nemá pár.
stojí tam len taký, čaká nie na niečo, ani na niekoho, ani na godota. dielik ani nevie na čo čaká. len čaká. pretože vie že sa dočká. a je jedno čoho... možno.... korálkových zátiek ktoré nezatkajú hrdlo fľaše, ale hrdlo moje, aby s neho nevychádzali stony ktoré sú i tak zbytočné.
a každý odchádza...
míňajú sa postavy i dieliky.
lebo tak som ako ten dielik stála na nádraží i ja, robila prstami mlynček, sedela na starej rozbitej lavičke, vedľa mňa taška s artičokami. a avokádom.
mala som tú kvietkovanú sukňu, tie vojenské topánky, starú koženú dedovu bundu keď bol ešte mladý. tak som sedela, hlavu skláňala na zem a čakala na nej nejaký tieň ktorý by prišiel s úsmevom s ktorým by pohladil i moje ústa, povedal, že si už tu.
zdvihla by som hlavu a usmiala sa. možno neisto. možno isto.
ale usmiala.
i keď by som nečakala nič. možno nejaký malý zázrak ktorý by preletel nebom ako tie rakety čo na oblohe necháva bielu šmuhu a veští dvadstaťštysihodín šťastia. možno to šťastie nemám preto, lebo hlavu nedvíham.
vždy len padám, a sledujem si pod nohy, aby mi pod ne nik nehodil polená.
stále sa zaoberám telom.
načo sú nám telá?
nestačí duša?
tá je i tak sama o sebe pravá a nepotrebuje telo.
potrebuje len teba.
stará, obnosená.
ako tričko.
ako to, čo máš práve na sebe.
aj keby si mal nové, ja som obnosená tak či tak.
moje myšlienky, moje túžby pozná každý, preto sú obnosené.
všetko je na mne obyčajné. také bežné až je to rarita.
taká bežná,
zbežná.
mimo.
bežná.
hluchá.
taká.
fúkneš mi popol do tváre, neuvidíš zmenu. som sivá.
sivá, a všetko farebné už bolo. chcela by som byť vymaľovaná.
ale len tými teplo-studenými farbami.
tými ktoré prinášajú horúčku až z nej behá mráz po chrbte.
tieto farby myslím.
dovtedy.
stojím na stanici. možno príde vlak.
zaniesie teba ku mne, alebo mňa ku tebe.
kufre nemám.
tie na sny mám odložené v batožinovom priestore. vieš kde je. ty si tam tiež.
a iné kufre mi netreba.
ani telo mi netreba.
ja som holá duša.
sivá.
farby poznáš.
tak...
dovidenia.
dospoznania.
docítenia.
č. (čisto)
a. ( apaticky)
k. ( kníšem)
á. ( ábelove)
m. ( myšlienky)
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.