Teor slovníkovej litérie.

I.

Jedného dňa som zistila, na čo je dobrá zahanbená šošovka.
Ono, táto šošovka bola natoľko hanblivá, že sa stále červenala. A s tým sú veľké oštary.
Do očnej jamky sa ako transplantačný orgán použiť nedala, pretože keď sa už raz niekto červená, väčšinou máva vyššiu teplotu. A v očnej jamke teda štípala. Preto bola nepoužiteľná!
A tak kvitla na polici u manželov Kerosénovcov.
Raz pani Kerosénová šla z chodníka na prechodník do optiky, aby zahanbenú šošovku vyšetrili, lebo zmenou ročného obdobia chytila sennú nádchu a už bola nie len zrumenená, ale úplne purpurová!
Ako tak pani Kerosénová prechádzala, šošovka jej vypadla z tašky a gúľala sa po ceste. Od tej hanby ešte viac sčervenala, a preto všetky jazdiace, aj stojace, nové staré, existujúce aj neexistujúce autá zastali.
A tak vznikol prvý semafor.


II.

Bol raz jeden doktor Vrena.
Jeho odborom bola taká katarzia typická.
Očisťoval ľudí.
A operoval.
Raz operoval a umrel mu pacient.
Druhý raz operoval a zasa mu umrel pacient.
Aj tretí, aj štvrtý, aj piaty krát.
Po šiestom skone prestal pitvať.

III.

Šla som na zákrok.
Vošla som do eicnalubma na -3,14 te poschodie na oddelenie metalurgie.
Práve mal službu primár Okatý.
V skutočnosti nemal uši, ani nos, ani vlasy, ani oči, ani hlavu, a Okatým ho volali len tak formálne.
Vraj má dobrý čuch na choroby.
Tak som sa nechala odoperovať.
Potom ma zabalil do alobalu a povedal mi aby som si ľahla na osmičku.
Tak som vyšla pred operačku, nakreslila na zem osmičku a ľahla som si na ňu.
Volala mi maman.
" Ako sa máš?"
- Ale, dobre. Prídeš za mnou? Ležím na osmičke.
" Ale veď tam je izba len jeden, dva a tri. Nemôžeš ležať na osmičke."
- Ale vážne na nej ležím.
" Nemymýšľaj."
A dovtedy mi tvrdila že nemôžem ležať na osmičke dokým som netvrdla a ani som nestihla tento príbeh dpsť....

 Blog

14 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu