Bolo to vzduchom ktorý vial inak ako včera?
Bolo to vôňou ktorá nebola nikdy tak sladká?
Možno to bolo bledosťou dňa.
možno to bolo slnkom ktoré si si z tváre skryl do šuflíka.
možno to bolo tebou samým.
možno ani nevieš aká som.
možno si to nikdy neskúmal.
nikdy sa nad tým nezamýšľal
ani ťa to nikdy netrápilo.
a možno je to úplne jedno.
stále sme tabula rasa, ešte stále nás niekto môže napísať.
bol by to pekný príbeh?
bol by to vôbec príbeh?
možno by stačila báseň.
možno jedno slovo.
možno by stačil jeden pohľad.
Jeden úsmev.
Myslím že tebe stačil jeden pohľad
na to aby si vedel ako sa veci majú.
na to aby si vedel ako sa veci dejú.
na to aby si možno rozmýšľal prečo sa udiali
a prečo sa diať budú
možno by bolo lepšie keď si to nevedel
a možno je lepšie keď to už vieš
možno by som vedela lepšie stáť na tvojom javisku a hrať podľa tvojej réžie
možno som však musela zmeniť scenár
možno som nechcela čakať na derniéru, ale len si predlžovať dych
s poseldným skrátením slov na hrane zavesených
možno by mi tvoja ruka zablúdila po tvári a konečne ma pohladila
tak ako sa mi o tom sníva každú noc
a možno by sa ma ani nikdy nedotkla
máme na rukách rany
pretože sme sa dotýkali ľudí
ja mám tie rany aj z teba no stále sa akosi zahoja
možno je to tým úsmevom.
možno je to niečim čo vidím v tvojich očiach
možno tam len hľadám veci ktoré tam niesu
a možno mi unikajú tie ktoré tam sú hľadaním tých ktoré vidím i ja.
ale ty ich môžeš vidieť inak
i modrá je predsa zelená
i na lásku možno stačí mať rád
možno je to len o farbách
a možno sa toho len bojíš
veru bolo niečo iné na tom vzduchu
na tom nebi
na tom svetle
na tom dni
bolo na ňom niečo inak
rozhodne to bolo tebou.
bol si totiž stále rovnaký.
Pseudoblog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár