Topím sa, keď ťa vidím.

Bol raz jeden starý dom.
Bol strašidelný.
Okná mal vybité a zatlčené doskami.
Žil v ňom taký jeden ujo.
Oči mal hnedé ako zaschnutá krv, nos veľký a ohnutý. Oči mal hlboko posadené a vždy sa mu leskli.
Nie od alkoholu, ale od leštidla, pretože ujo spal s otvorenými očami a keď mu na ne cez noc napadal prach, musel si ich vyleštiť.
Ten dom mal i veľmi peknú záhradu. Bol to vlastne starý sad a rástli tam stromy ktoré rodili cirkusové slony. I s tými hrkálkami. Po bokoch domu rástli cimbaly ten dom nebol postavený z tehál ale z láhet.
A to bol podstatný rozdiel.
Ujo ma vždy brával za ruku a šepkal mi že sa topí keď ma vidí.
Ale ja som ho nechcela zabiť. On sa sám topil svojou medúzovou snahou držať ma vo svojom dome.

Mesiac zľahka odchádzal.
dzal.
zal.
al.
l.

Ujo ma mal rád. Učil ma jazdiť na koni ale vždy keď mi pomáhal vysadnúť na koňa, stíšil hlas a zrýchľoval sa mu dych. Potom keď som mu raz pomáhala oberať slonov zo stromu a zmokli sme. Vtedy ma chytil do rúk a utekal so mnou až do toho domu. Posadil si ma na kolená a vyzliekol mi šaty. Gombík po gombíku a triasli sa mu ruky. Veľký nos si zaboril na miesto kde sa mi vlasy strácali v tieni krku a rukami mi zovrel rebrá. Zľakla som sa ale bola som ticho. Mala som ho rada a on mňa tiež.
Raz som spadla zo stola a keď som sa konečne dostala na kolená a kľačiačky zbierala rozbité črepiny hrnčeka, postavil sa tesne ku mne. Zdvihla som hlavu a on sa usmieval. Oči sa mu stále leskli. Čosi sa mu vytŕčalo v nohaviciach, ale ja som bola len deväťročné dieťa, tak som sa usmiala a objala som ho, lebo som vedela, že sa nahnevá.
A on len zastonal a povedal mi že som dobré dievča.


Keď zomieral, pery mal suché ako raždie, kostnatými rukami sa snažil pritisnúť si ma k sebe aby som mu ich trocha zvlhčila svojimi, ale ja som mu len fúkla o ucha. Potom sa mu v očiach silno zatmelo, cítila som že čosi odišlo, telom mu prudko preletel akýsi poryv smrti a oči mu ostali prázdne.

 Blog

12 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu