Voda pokojne žblnkoce a prúdi svojim vybrázdeným korytom.
Plynie jasne, jednoducho, nepýta sa kam a prečo.
To len ľudia neustále vydumujú.
Kam a prečo.

Ona si spokojne prúdi, teší sa z každého nového tanca s kameňmi na dne, každých letmých dotykov rias, každého oteru rybieho chvosta.

A život plynie rovnako ako tá rieka.
Nepýta sa či chceš, alebo nie. On proste ide.
Každý úsvit je pôžitok. Ráno teší oči, hladí viečka, utišuje bolesť. Ranný vietor sa vrýva do spánkov rozfukuje vlasy, smutný, že je nenávidený. Nechápe, čo svetu vzal, že ho každý nenávidí.
" Vari som niečo zlé urobil, že vítam do nového dňa? Vari sú nešťastní, že sa dožili ďalšieho dňa, že ho takto vítajú? Zatvárajú predo mnou dvere i okná, chmúria sa do slnečných lúčov, ktoré ich hladia, tešiac sa,, že ich vidia zas. "
Takto nechápe, prečo ľudia nenávidia rána.
Každý západ slnka sa vyškiera úsvitu.
I keď je krvavý, honosný, každý ho vidí, vraví si veľkolepým a straší na nebi svojou medovokrvavou žiarou dokým ho neschladí mesiac a nezakryjú hviezdy v svojej početnej légii.
Západ vidí každý.
No len málokto vidí úsvit.
Ľudia sa radi pozerajú ako niečo padá.
No všetko čo vystupuje do výšin vyššie ako oni, je zlé a škaredé.

Nie si človek najvyšším vládcom sveta, pretože zničenie toho, čo si nestvoril, nie je tvojím víťazstvom, ale tvojou hanbou.

A tak rieka plynie.
Pomaly sa vlieva do delty a ústi do mora. Tam sa rozpustí v niečom vyššom a väčšom ako bola rieka, ktorú doteraz poznala.
Prebehla celý svet. Tu sa vliala tam, tu pretiekla tým, zaplavila mnoho obcí, naplnila mnoho pľúc, ukončila nejeden ľudský život. Uhasila jeden ľudský smäd.
A potom plynula.
Až sa vliala do mora. Tam odpočíva s penou na kvapke. Rozjíma o tom, čo bolo, čo bude. Tak ako vodu i človeka nezaujíma čo je.
Večne uvažuje nad tým, čo bude. Neteší sa z tej sekundy, ktorú práve minul. Chce viac a viac. Viac minút viac sekúnd. Viac života.
No netuší že ako tá voda cez kamene, aj jemu život preteká medzi prsty. Pretkáva brušká prstov a míňa ich podstatu. pretože kamene nevedia udržať vodu, i človek nezovrie život v dlani.

A tak plynie ďalej.




 Blog
Komentuj
 fotka
greendgirl  11. 3. 2011 22:00
s tým pádom súhlasím ... a to ťa napadlo...lebo tsunami ?
 fotka
johnysheek  14. 3. 2011 12:31
toto som potreboval..

prišlo mi to také jemné, hlboké a pokojné

ako voda
 fotka
titusik  14. 3. 2011 13:03
napísala by som niečo ako @johnysheek.

A asi budem písať bakalárku do ďalšieho rána

No, ale nechápem, prečo to hodnotilo predo mnou len tak málo ľudí.
Napíš svoj komentár