píšeme na vetvy stromov pokryté slávou
a tieto gramatické rýmy
sa trasú od zimy
a nemá to rytmus
ani zmysel
pretože
...
pán Nič ma našiel
a objal rukami suchými od dažďa.
Hej ty tam.
nemáš vek.
Si starý
a srdce máš mladé
a septembrové more ti ho obmýva.
Tá tam niekde v diaľke ťa pozná. Všetky tvoje úzkosti aj širokosti aj túžby... pozná aj po chuti na dotyk tvoje viečka tmavé, lesknúce sa od tónu ktorým bol(o)
Oh.
a inak, vedel si, že viem že vieš že viem všetko čo vieš? nie nevedel. kdeže. naša spoločná niť ti to ešte nepovedala. byť tebou dala by som ju reklamovať. ale naviaž tam novú, ktorá nás spojí ešte viac a pevnejšie.
nie len cez osem milimetrov hrubé sklo, cez ktoré vidím len ja teba. prejdem sklom a budem živá.
a jeden ujo bude mať pravdu.
že dobrý človek ešte žije.
niežeby som bola človek, samozrejme, my škriatkovia to máme ťažké.
Maestro hraj. A neprestaň. Aj keď zhrubnutý prst vybrnkne akord. d´accord nie je akord. ale ja ťa chápem.
prídem za tebou a spýtam sa ťa
" ça va?"
a ty povieš
ça va mal.
a ja ti poviem.
J´aimerais voir notre échec.
Face à Face un beau jour
a ty odohnáš z čela vlasy a viac už nechceš snívať.
ale ja raz prídem.
zakryjem sa tvojím chrbtom a vyfúkneš mi dym na krk.
pretože pri tebe mizne všetko čas a tým pádom neexistuje ani vek.
aký si starý?
sedem kilo.
a tak ťa mám rada.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
lubobs
2. 11.novembra 2011 17:45
juch!
Napíš svoj komentár