Vzduch a mágia.

Ubehlo pár dní.
Anais sa akurát rozvalila vo vani ktorú pod rúškom noci odtiahla za vozeň ku klietkam aby ju nik nevidel. Už dlho sa nekúpala a o to so slastnejším pocitom vkĺzla do teplej vody. Pôžitkársky sa oprela o zadok vane a zavrátila hlavu. Bola noc. Inokedy by tu nemohla byť, len vtedy keď všetko spalo. Nad hlavou jej nesvietili žiadne hviezdy, a i mesiac bolo spoza mrakov vidno len hmlisto. No i tak si nemohla byť istá že ju tu nik nenájde, preto sa po chvíli rozjímania vo vode nachytro poumývala, omotala do uteráka seba i vlasy a vodu vyliala do trávy kde zamokrila všetko kam sa dostala. Anais sa rýchlo obula, lebo už by si zablatené nohy nemala do čoho umyť. Vaňu nazad obrátila a zo stoličky ktorú tam tiež dotiahla si pozbierala šatstvo. Prezlečie sa už v Stephanovom vozni za deličom ( tri alebo štyri kusy zmontovaného dreva slúžiace na tento účel), pretože jej vozeň vyprázdnili a nasťahovali tam fakíra, najnovšieho prírastku cirkusu.
Narýchlo prebehla popri klietkach so zvieratami až k „sídlisku“ vozňov a na jeho kraji našla Stephanov. Spôsobne no rýchlo zaklopala a dvere sa hneď otvorili. Leví muž kľačal pri posteli a zasúval pod ňu akúsi krabicu. Anais zastala a pomyslela si že zozadu vyzerá ako normálny muž len s dlhými vlasmi. Pokrčila plecami a šupla sa za delič po ktorom zhora poprevesovala veci.
„ Ešte okamih a hneď vyjdem.“ Počula Stephana i to ako zasa s niečím narába pri posteli. Potom počula ako mu puklo v kolenách keď sa postavil a už len začula zavretie dvier.
Zhodila i uteráky a rýchlo sa obliekla do pážacieho úboru ktorý si nevinne požičala od jedného klauna ktorý takých harabúrd mal i tak dosť. Úbor pozostával z nohavíc po kolená a z košele, obe boli z pestrofarebného saténu a smiešnych vzorov. Cítila sa v tom hlúpo, no svoje šaty musela najprv vyprať aby mala síl si ich na seba opäť dať.
So Stephanom sa dohodla, že akonáhle niekde započujú že talian odchádza a nebude to len pasca tak sa pokúsi opäť ísť za Baileym a požiadať ho či by ju opäť neprial. Nebude to však ona, kto bude James Anthonyho žiadať, ale Leví muž Lionel, pretože jeho vypočuje skôr ako ju, keď sa mu len tak nevinne zjaví pred očami po takom škandále.
Nafučaný talian ešte dva dni hľadal Anais po cirkuse, no Bailey mal pocit že nadobro ušla z predmestia New Yorku kde cirkus nateraz táboril niekam do mesta, kde ju talian nemal šancu nájsť. Teda Claretti pristal na štyri primabaleríny, ktoré jeho pozornosť chvíľkami odpútali od zlosti, že mu Anais vykĺzla z pazúrov.
Ešte sa síce v cirkuse zdržiaval, pretože veril, že dievča ešte zhliadne, no už nie dlho, pretože parník z New Yorku mal vyplávať v piatok a práve bola streda. Dievča teda vedelo, že už v sobotu bude opäť v bezpečí pred južanským zvrhlíkom.

Vyšla spoza deliča a tichučko zaťukala na okno. Stephan nazad vošiel do svojho vozňa a keď uvidel Anais nevedel potlačiť úškrn. Bola rozkošná napriek tomu v čom bola poobliekaná.
„ Vy teda vyzeráte, madam“ zasmial sa a Anais s ním. Sadol si do kresla a ona na peľasť postele.
Takto trávili už tri večere. Leví muž si lakte vyložil na operadlá kresla a zahľadel sa na dievča.
„ Myslím, že Bailey nebude proti, ak sa vrátiš k cirkusu, pretože napriek tomu, že prišiel o dvojnásobok za teba, talian pristal za pôvodnú cenu za primabaleríny. Tak či tak urobil obchod.“ Zamyslene riekol Stephan upierajúc svoj pohľad na Anais. Tá si zadumane zložila kolená pod bradu a opierala sa o ne.
„ Dúfam, že sa na mňa nebude hnevať, mohol by to pochopiť. Tie dievčatá aspoň budú spolu, no ja by som šla sama.“ A vzápätí si predstavila, kam smerovali prvé kroky krehkých baletiek. Striaslo ju od hnusu no nedbala. Bola mimo nebezpečenstva a navyše si oddýchla i od spevu. Hrdlo sa jej vrátilo do normálu. A bola rada že neodišla ale ostala tu. Nepamätala si príjemnejšie dni ako tu. Žili si v takej symbióze, aj keď sa musela skrývať.
„ Som rada že si mi navrhol aby som ostala. Viem že keby som odišla, bola by som ľutovala.“ Povedala ešte stále zadumane hľadiac kamsi na zem. Stephan sa usmial. Už dlho necítil také teplo ako posledné dni.
„ I ja som rád že si ostala, Anais.“
Dievča a usmialo a pozrelo na levieho muža. Ten ju ešte stále pozoroval s rovnakým upretým pohľadom ako vždy. Anais pozerajúc na priateľa opäť pocítila nesmiernu túžbu pohladiť ho. Rozmýšľala či to urobiť zasa. Stephan si pritom všimol jej sústredený rozmýšľajúci a váhavý pohľad, i to ako sa jej pomaly rozšírili zreničky. Pod týmto faktom sa mu pod damaskovou tmavomodrou vestou, ľanovou bordovou košeľou a pod pásmi vlasov v hrudi rozbúšilo srdce tlmené len vrstvami, ktoré ho obklopovali.
Obaja si ani trochu neuvedomili čaro situácie, kúzlo momentu v ktorom sa nachádzali. Anais pomaly strácala hlavu. Nevidela okolo seba žiadne iné súcno ako Stephana, jeho obrovské hnedé oči ktoré ju skrz naskrz prevŕtali až na dno jej zmätenej duše.
Leví muž vidiac na dievčine jej nepokojné chvenie, prekvapenosť nad niečím čo nechápal. Pokojne stále sedel v kresle, upokojoval rozbúrenú krv trepotajúcu v žilách, no ťaživé a pritom mágiou popretkávané ovzdušie situácie ho popohnalo napred.
Slová nepotrebovali žiadne.
Anais natiahla ruku a priložila mu ju na rozpálené líce. Leví muž sa striasol ako v horúčke a dievča u neho prvý krát pobadalo akýsi nepokoj. Niečo ju nútilo priblížiť sa k nemu, čo i len na milimeter. Druhú ruku mu položila na druhé líce.
V tej sekunde sa k nej Stephan nahol a na ústa jej dal krátky jemný bozk.
Anais sa zatočila hlava. Na nose, lícach i na krku ju pošteklili pásy zlatistých vlasov a nato ju zasiahol elektrický šok, ktorým bola iskra v dotyku ktorý práve zažila.
Iba vyjavene pozerala pred seba a ruky jej zo Stephanových líc klesli na jeho plecia.
„ Prepáč.“ Zhlboka sa nadýchol leví muž no hlas ho zradil a preskočil mu.
Anais sa usmiala. Všetko si uvedomila. Pochopila smútok v Stephanových očiach, jeho upretý pohľad, jeho galantnosť, pochopila svoju zaujatosť jeho samým. Všetkým čím existoval ju primäl, aby ho mala rada, aby ho ľúbila.
Nepovedala nič iba sa k nemu pritiahla a objala ho.
Leví muž bol v sne. Nie, teda, nebol. Teplo jej tela bolo skutočné, vôňa pod jeho nosom v jej vlasoch reálna, jej ruky okolo jeho tenkého hrudného koša čisté a spútavala ho svojou vtáčou tiahou.
Ona ho objala! Mohol mať to šťastie že neutiekla po tom čo sa neovládol?
Mohol. Bola tu len pre neho.




( po dvoch dňoch mi z toho sladkoromantického záveru = posledné dve vety, prišlo mimoriadne grcno, ale to len tak dodávam, lebo nemám v povahe písať sladkosti )

 Blog

7 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu