" O čo žiadaš, Stephan?" spýtal sa otrávene Bailey a ani nezvihol zrak z papierov. Leví muž na neho nesito no pokojne pozeral.
" Prišiel som vám ponúknuť istú osobu, ktorá by sa k nám rada pridala." povedal pokojne. Bailey zdvihol hlavu z papierov a nedôverčivo si Stephana premeral.
" Nuž... nech vojde, ak je tu." zahlásil po tom, čo stále pozeral na Levieho muža pohľadom, akoby sa v ňom snažil niečo odhaliť. Stephan sa však tváril nezaujato.
" Poď." ozval sa k niekomu, kto stál von pred vozňom. Ozval sa krok, šuchotanie šiat a do vozňa voľa postava zahalená v plášti. Bailey na ňu podozrievavo pozeral.
" Kto ste?" spýtal sa.
Malá ruka sa vystrčila spoza záplavy plášťa a stiahla si širokú kapucňu. Bailey vytreštil oči. Anais na neho ospravedlňujúco pozrela a Leví muž sa podvedome usmial.
" Anais!" zvolal Bailey napoly radostne napoly nahnevane. Vyskočil spoza stola a už stál pred dievčaťom.
" Kde si bola?" spýtal sa nedočkavo čakajúc nejaké šialené dobrodružstvo. Anais sa len usmiala.
" Celý čas som bola tu sir Bailey..." povedala. Mohla mu prezradiť že sa schovávala u Levieho muža? Bailey sa zatváril ako mláďa sovy. Vyvalil na ňu oči, no jeho nepokojný pohľad sa zavŕtal do Stephana. Pozeral na neho cvhíľu, no ten sa len usmieval.
" A kde si sa schovávala?" spýtal sa tónom, ktorý prezradzoval že niečo tuší.
" Za... cirkusom...." zaspätkovala. Takmer nevedela čo si má vymyslieť, " presúvala som sa stále aby som nebola odhalená. Včera som.... sa stretla... so Stephanom... a požiadala ho... či by mi vedel... no... vybaviť... toto... stretnutie... " vymýšľala za chodu. Len cítila ako Leví muž vedľa nej sa pod tmavozeleným kabátom ovládal, aby sa nezačal smiať. Bailey pozeral raz na Stephana raz na Anais akoby chcel odhaliť či neklame. Po chvíli sa však zakolísal na pätách a usmial sa.
" Dobre ty malá líška. Ušla si mu a ja som i tak zobchodoval. Vzal by som ťa zasa, len neviem kde ťa dám. Vieš... v tvojom vozni býva.. fakír.." uvažoval Bailey nahlas. Potom sa plesol dlaňami po stehnách a vraví.
" Ale mohli by sme ťa dať k primabalerínam Anais, ak ti to nevadí. Tie štyri, Heather, Cécile, Nelly a Dorothea odišli a v štvorvozni sa uvoľnilo miesto. Výborne! " zablahoželal si sám, " zvyšné baletky pospájam tak aby sa jeden vozeň uvoľnil, a do tohk dáme teba!" radostne pozrel na sopranistku. Tá sa spokojne usmiala.
" Ďakujem sir Bailey."
Prišiel máj. Cirkus sa ako každý rok začiatkom leta pohol z Ameriky do Európy. Očakávaní miliónmi fanúšikov sa artisti nalodili na zaoceánsky parník RMS Olympic ktorý vyplával z New Yorku a mal kotviť v Callais.
Píše sa rok 1922.
Barnum & Bailey sa cez francúzsku Paríž, Nancy, Dijon, Lyon, Avignon otočili na východ a cez Provensálsko zamieril do Talianska. Odtiaľ na jeseň 1922 rýchlo ušiel pričom vystupoval len v Miláne. Moci sa chopí muž menom Mussolini a cirkus je nútený odísť. Smeruje na sever cez Rakúsko do Švajčiarska, nazad cez okraj Francúzska do Luxemburska, cez Belgicko, Holandsko a Spojené kráľovstvo, až sa začiatkom zimy 1923 a dostáva sa do Nemecka. Plní očakávania, zakotvia v Mníchove. Toto mesto ich doteraz nesklamalo.
" Artisti na miesta!" kričí Phineas Barnum na oddiely ktoré stoja ako vojaci pripravení na pokyny. Je 8. novembra 1923. Všade naokolo je drtivá zima. V plne obsadenom cirkusovom stane sa nachádza vyše dvestotisíc nedočkavých divákov.
Anais stojí na mieste čaká na posledné vystúpenie, ktorým má byť ona. Vedľa nej stojí oddiel ľudských kuriozít. Nevinne dopredu potopení tam čakajú znetovrení ľudia ako napríklad Princ Randian slávny ako žijúce ľudské torzo, Isaak W. Spraguze zvaný Ľudská kostra a cez päť ďalších v neposlednom rade sa do výšky týči i Leví muž Stephan. Rozmýšľala, že už keď tento oddiel uvidela pokope prvý krát, zišlo jej na um, že on je z nich na tom ešte najlepšie. Stavbu tela mal riadnu ako človek, len s drobným milým dodatkom. Ako tak na neho pozerala všimla si že sa na ňu usmial a ona celá červená mu úsmev vrátila.
Ani jeden z nich sa nechcel ani v súkromí vyjadrovať k tomu, čo sa stalo.
Predstavenie sa pomaly blížilo ku koncu. Počas predstavenia ľudských kuriozít ktoré prichádzali postupne na rad sa v sále okrem prekvapených híkaní ozýval i smiech, pískanie, ženské jačanie, detský plač no v neposlednom rade obrovský potlesk.
Teraz šla na rad ona.
" A teraz, vážené dámy a vážení páni! Budete počuť čo ste ešte nepočuli! Deti, iste viete ako spievajú sláviky, však? " ozvalo sa súhlasné mrnčanie obrovského množstva detí. Bolo ich tak veľa že Anais sa neodvážila ani uhádnuť koľko ich mohlo byť.
" No to čo budete o cvhíľu počuť nie je slávik, lež spievajúci anjel v tele človeka! Prichádza spievajúca hviezda, Lusciniola!" a ozval sa burácajúci potlesk od ktorého sa prehýbala celá zem.
Anais vošla do cirkusového stanu po mostíku na javisko a na tvári sa jej zračil dobre natrénovaný oslnivý úsmev. V duchu sa však vyjavene dívala naokolo. Ešte nikdy nevidela na jednej kope také množstvo ľudí. Zdalo sa jej, že v cirkuse sa nachádza celé mesto.
Ozvala sa trúba a obecenstvo stíchlo. Anais sa pohrúžila do hudobnej meditácie. Svoje dýchanie prepla na bránicu, zhlboka sa ňou nadýchla a začala spievať. Obecenstvo šokovane pozeralo na dievča stojace pred nimi.
Anais spievala akoby nikdy nemala prestať. Do všektých vysokých tónov, ktoré dávno presiahli trojčiarkovanú sústavu a hraničli s nadpozemským cé5 vložila svoju dušu.
Pri posledných tónoch sa však sálo rozľahli zvuky strelných zbraní. Anais stíchla a so strachom sa pozerala naokolo. Zvuk zbraní sa zosilňoval a blížil sa spolu s pokrikmi. Ľudia vyskočili zo svojich miest a v cirkusovom stane začala panika. Anais utiekla z javiska niekam dozadu. Všade naokolo už len lietali guľky, pokriky nemčine. Cirkusový stan bol prestrelený a zvonka do neho vtrhli nacistickí revolucionári. Všade nakolo lietali franforce látky zo stanu a výkriky.
Phineas Barnum spolu s Jamesom Anthonym Baileym sa stratili v dave ľudí. Ľudské kuriozity spolu s nimi.
Ešte v tej panike Anais zahliadla Stephanovu hlavu v dave ľudí, ktorý sa snažil čo najrýchlejšie dostať preč.
Dav ho unášal a ani on ani ona s tým nič neurobili.
Anais sa zahmlelo pred očami a padla na zem, ktorou behali tisíce nôh.
Bolo to v noci z 8. na 9. novembra, 1923.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár