Bola raz jedna doska zvaná svet.
Všetko na nej bolo pokryté ľadom.po tomto svete chodili len srdcia. teda, nechodili. iba na ňom boli. zamrznuté.
a všetko naokolo zamrzlo od nich. tieto srdcia bývali vo veciach zvané " ľudia". ľudia, teda v jednotnom čísle človek boli kedysi dávno bytosťami z mäsa a kostí. ale to bolo dávno. medzitým vďaka ich vnútorným zemetraseniam, záplavam, globálnemu otepľovaniu, a následnému mrazeniu, vplyvom nenávisti fosforečnej títo ľudia zatuhli. zmrzli. a len tak ležali. všetci na zemi. a všade bola zima.
alors keď už bolo všetko skrehnuté a zmrazné, srdcia sa potrebovali otepliť. v týchto ľuďoch im bola zima. boli príliš chladní, stuhnutí vlastným hydroxidom nelásky. preto srdcia obrástli kôrou, zamaltovali sa betónom, obrástli brečtanom ( kúpený v hornbachu, umelý, ale chceli ho pre parádu) a len tak pomaly bili.
prešlo mnoho rokov a ľudia nie a nie otepliť sa.
nedostatok krásy duševnatej ich umrazoval.
a tak srdcia zmrzli.
a všetko bolo chladné.


 Blog
Komentuj
 fotka
lubobs  14. 8. 2011 19:11
pokiaľ sa nevynašlo štiepenie atómov?
Napíš svoj komentár