z hrdla vyvierajú stony, čo sa stretnú v jednej hláske
o hlavu mu klobúk klepe, jeho oči, ženou slepé
túžby čo zo srdca noria, tie, čo odhodlania boria
zmyselné a bezútešné, sú tie lásky, hriešne bežné
v klepci sa ti srdce trasie..
Potom v hlave obrázky,
silou vriace od lásky
v tvári tvár a ústa v ústach,
ťažké nebo, zem je hustá
dýcha mi na vlasy, akoby do listov,
perami nad sladkou, hlbinou tônistou
a v tele extáza, vyrkíka, Nebesá!
hruď na hrudi, vzrušene chveje sa
a dravý pocit šíri sa priestorom
do zeme vnára sa hlboko pod morom
všetko vôkol je neživé a bezvládne ..
naraz tažké je dýchanie
klepanie a hľadanie
po celé tie mŕtve letá
mimo tohto zlého sveta...
Čakanie v tichosti sladko ma opíja
otupene zaspávam s pomocou ópia
v neistote, v bezmocnosti
srdce dávať, nič nečakať
slepo tápať v opilosti
...
otupenie horúčkou...
zakýva mi obrúčkou
a v jemnom úsmeve má nehu
no pláva ku inému brehu
vystúpi na poludnie
spod zeme krákanie...
osamená umieram
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
funday
20. 9.sept. 2011 12:54
paci sa mi ta cast o extaze
Napíš svoj komentár