Kráčajúc temnými katakombami naplno vnímala ozvenu každého svojho kroku. Pochodeň, ktorú držala v ruke pomaly vyhasínala ale vedela že sa už blíži k cieľu. Občas zastala aby sa presvedčila či za ňou nikto nekráča. Bolo to skutočne nepravdepodobné ale logicky vedela, že keď tam môže byť ona môže byť aj ktokoľvek iný. A tiež vedela, že tam mohol byť niekto už oveľa skôr a jej hľadanie by bolo márne. Celý svoj život čakala na tento okamih. Niečo ju ťahalo a vedela, že je to to čo hľadá. Uprostred tejto temnoty, ktorá bola vytvorená vo svete a všade chodili miliardy ľudí, mala práve ona nájsť zmysel života. Veľa ľudí sa milne domnieva že existuje univerzálny zmysel života ale ona po neuveriteľne dlhom bádaní zistila ako to je. Nájde to miesto kde to bude a pochopí svoj zmysel života, každý tam uvidí niečo iné, každý človek príde na iné veci a pochopí všetko inak.Jediné čo nevedela s isotou, či táto možnosť objaviť to je viazaná na nejaký predmet aleo či to nemôže získať len jeden človek. A ak hej tak či tam už nebol pred ňou. Sila, ktorá ju ale ťahala nekonečnými chodbami jej hovorila že ide dobre a že príde k tomu po čom túži. Nedokázala povedať ako ale stále spoznávala tú silu viac a viac a dávala jej spoznať seba. Dialo sa to v podstate v jej mysli ale vedela že to je také skutočné ako keby sa s niekym rozprávala. Úplne stratila pojem o čase. Neveela ako dlho blúdila a napriek tomu, že jej to pripadalo ako takmer rok vôbec necítila únavu. To čo cítila ju úplne napĺňalo a dala do toho všetko. Nikdy nič iné nechcela... bolo to to o čom vždy snívala úplne dokonalé. Počas cesty mala niekoľkokrát pocit ako by ju to, čo ju malo naplniť a urobiť absolútne štastnou, občas nasledovalo a kráčalo vedľa nej. Niekoľko takýchto "stretnutí" v nej vyvolalo nezastaviteľnú túžbu. Odrazu, keď už cítila, že je skutočne blízko ju prepadol náhly úder neistoty. Bolo to ako hlasný výkrik v kamenných chodbách v ktorých kráčala ale ozýval sa len v jej hlave. Napriek tomu že sa tak priblížila k tomu aby sa stala dokonalou entitou odrazu začínala tušiť, že ju nemôže získať. jej obavy sa naplnili. NIekto bol rýchlejší a o to čo získal sa nedá deliť. Je to určené len pre jedného človeka. Ale taktiež nejako vedela, že ona je oveľa viac vhodnáspojiť sa sňou a získať ju. Napriek všetkým jej najúpornejším snahám sa jej to nedarilo ale stále sa blížila k miestu kde ju mohla stretnúť a kde ju mala získať keby ju nikto nepredbehol. Došla až sem. Tu na mieste kde sa mal jej život zmeniť úplne k tomu najlepšiemu a kde mala nájsť svoj zmysel života narazila na prekážku ktorú nemohla ničím prekonať. Bolo to puto toho čo dáva zmysel života s niekým v diaľke a to puto bolo umocnené časom počas ktorého boli vzájomne spojený. Cítila absolútnu bezmocnosť a padla na kolené a nakoniec takmer bezvládne ležala na kamennej podlahe. To čo videla bolo dokonale nádherné, a všetky myšlienky ktoré s touto existenciou mohla zdieľať boli úplne úžasne zharmonizované. Napriek jej ďalším pokusom získať ju sa jej to nepodarilo. Dalo by sa povedať že o ňu nestála a tým jej privodila nekonečné utrepnie. ležiac na zemi vedela že ak chce prestať trpieť musí vyjsť z tejto miestnosti a zavrieť dvere ale nedokázala odtrhnúť pohľad od archetypu svojich najtjnejších snov a túžob. Veľmi dlho trpelakým sa vyplazila von a zavrela dvere. Hľadela dovntra do posledného momentu kým sa veľké drevené kované dvere nezabuchli. Cítila istú úľavu ale aj napriek tomu neuveriteľný smútok. Všetko čo urobila, a nebolo toho málo, aby získala svoj zmysel života bolo zbytočné. Úplne na nič.Pomaly, v absolútnom tichu a bez svetla sa pobrala hľadať východ z úplnej tmy. Už necítila tú silu ktorá ju ťahala dnu. A vôbec nič nevidela. Neostalo jej nič. Všetko obetovala tomuto okamihu a bála sa vôbec vyjsť z temných katakomb. Bála sa vyjsť vonku na svetlo s tým že námé nič. A nie len to vlastne cítila absolútnu prázdnotu. Táto cesta ju pripravila o všetko. Nemala už nádej, ani dôveru v nič a v nikoho a už vôbec nedokázala v niečo dúfať alebo veriť, pretože všetku nádej, dôveru a vieru dala do toho, že sa jej určite podarí získať to očom snívala. Neponáhľa sa. Skôr čaká, že stretne niekoho kto v tých katakombách blúdi tiež, niekho s podobným osudom alebo niekoho kto sa tiež vybral hľadať aby jej ukázal cestu z kade prišiel.
Páči sa mi ako sa niekt. vety v texte bijú rovnako ako jej pocity. Ako je tam vyjadrené, že prišla o svoje všetko, o svoje sny, jedinú túžbu...
Páči sa mi, že sa do toho dá pekne vcítiť .
Ale pevne verím, že jedného dňa napíšeš úplne iný príbeh. Bolo by kruté keby musela žiť v jednom príbehu tvoja postava a nemohla by stále nájsť žiaden zmysel...Skrátka niekto jej to svetlo dá, Niekto .
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Páči sa mi, že sa do toho dá pekne vcítiť .
Ale pevne verím, že jedného dňa napíšeš úplne iný príbeh. Bolo by kruté keby musela žiť v jednom príbehu tvoja postava a nemohla by stále nájsť žiaden zmysel...Skrátka niekto jej to svetlo dá, Niekto .
...you know why...
...miracle is near...and everywhere...