Rozdelím to do niekoľkých častí, aby bolo najprv vysvetlené to, čo neskôr bude sopmenuté aby sa efektívnejšie dosiahla miera pochopiteľnosti článku čitateľom.
Takžie niekoľko postulátov, z ktorých budú odvodené jednotlivé časti:
1.Človek má dušu. - charakter duše a spôsob jej prejavu v amteriálnom svete
2.Duša sa nedokáže reinkarnovať. - telo, duša a myšlienky
2a.Existuje kolektívne nevedomie.
3.Existencia duše smrťou telesnej schránky nekončí. - Boh, nebo a peklo
4.Doplnok venujúci sa môjmu názoru na existenciu duše zvierat.
1.
Človek má dušu. Pre mňa je toto tvrdenie faktom, pre niekoho námetom na siahodlhú debatu. Každopádne jedinec ho nedokáže inému jedincovi alebo skupine potvrdiť ani poprieť. Mne osobne ho nemôže vyvrátiť nikto. Duša obýva telo tak, ako software obýva hardware, ktorý používa na svoju manifestáciu v určitej dimenzii(dimenziách). Duša používa telo na fungovanie v troch dimenziách(teda v 3D), v ktorých sa pohybuje, vykonáva za pomoci tela rôzne činnosti a podobne. Je zrejmé, že bez tela duša nemôže zažiť materiálny svet(je možné, že za určitých okolností je to možné ale vhodné podmienky sú zrejme veľmi špecifické... táto teória je založená na tom, že existujú ľudia, tvrdiaci, že videli ducha/duchov. Duch je zrejme duša nejakým spôsobom na materiálny svet. Osobne si myslím, že valná väčšina "duchov" sú racionálne vysvetliteľné úkazy ale je možné, že veľmi malé perconto z týchto udalostí sú skutočné. Akokoľvek, duša sa nemôže prejaviť v materiálnom svete, ak už predtým nebola v materiálnom tele). Takže aby získala nesmrteľná(večná) duša aj túto skúsenosť musí niečo zažiť v materiálnom a smrteľnom tele. Na interakciu s okolitým svetom používa mozog ako hlavnú jednotku, ktorá ukladá a prekladá informácie z vonka duši a zase naspäť. Duša má samozrejme stále prístup do dimenzií kam môže ísť aj normálne ale keďže hmotné telo a jeho zmysly nedokážu niečo také prijať (je to preň vrcholne nelogické) zdá sa mu to ako neskutočné(sen, halucinácia,...). Osobne si myslím, že ak niekto zažije prípad "telepatickej komunikácie" s niekým iným, nie je to dôsledok úžasnej mozgovej aktivity ale jednoducho haluzenie duše. Duša v spolupráci s úžasným potenciálom mozgu dokáže napriek obmedzenia vytvoreným na základe existencie v materiálnom svete, človeku ukázať nezabudnuteľné miesta. Počká si, kým telo zaspí a.... začne sa sen. jedna z vlastností sna je štvorrozmernosť..inak povedané neexistuje v ňom čas. Zaspíte na 2 minúty v práci, niekto vás náhle prebudí a rýchlo pozeráte na hodiny lebo v sne vám prešiel týždeň počas ktorého ste zažili skutočne nevídané veci. Ďalšia zaujímavosť je, že v sne vám málokedy niečo pripadá zvláštne nech to vyzerá akokoľvek absurdne a v hmotnom svete neuskutočniteľne, pretože tam kde je práve vaša duša je možné úplne všetko... a to je miesto kam sa rada vracia a kam sa po smrti tela znova dostane. Ak sa vo vás vynára otázka typu: "Od kedy sa tam rada vracia?" "Od prvého sna keď sa tam dostala alebo odkedy??" Odpoveď je jasná ..duša(presnjšie povedané to z čoho vzišla) tam bola dávno predtým ako sa dostala do fyzického tela.. Je to niečo ako časť vývoja ktorým musí prejsť... možno by tiež bolo vhodné zaviesť pojem:"evolúcia duše". Keď som prvý krát začal hlbšie uvažovať nad tým, či moja duša(a teda vlastne ja) po smrti žije alebo či proste zomriem a jednoducho nebudem, tak som došiel k jednému záveru: Ak by som len zomrel a potom nebol, to by znamenalo, že som nebol ani pred svojím narodením. Čo je samozrejme blbosť, lebo si nepamätám že by som niekedy nebol... proste som na to, že som existoval aj predtým len zabudol. Možno si hovoríte, že je to kravina ale podľa mňa je to úplne normálne.. napríklad si nepamätám ani prvé dni po svojom narodení a tiež to neznamená že som vtedy ešte neexistoval. Duša ako taká pamäť nemá.. duša neobmedzená fyzickým telom proste vie.
2.
Duša sa nedokáže reinkarnovať. Dakedy dávno sa mi dostala do uší informácia o reinkarnácii a zreme každý o tomto jave už počul. Dlho som o tom uvažoval, a došiel som na nasledovné UŠA SA NEREINKARNUJE!! Je to súčasť každého tak ako ktorákoľvek časť tela a reinkarnácia duše je teda z môjho pohľadu to istéako keby sa po mojej smrti mal niekde inde na svete narodiť niekto kto by mal napríklad moju ruku alebo nohu z predchádzajúceho života. Napriek tomu nepopieram reinkarnáciu. Myslím však, že sa jedná o reinkarnáciu mysle. Teda tu sa dostávam k tomu, že človek ako taký sa skladá ztroch častí: jenda hmotná - fyzické telo a dve nehmotné - duša a myšlienky(akýkoľvek druh informácií, ktoré máš momentálne v hlave). Po smrti dôjde k oddeleniu všetkých troch..telo sa rozpadne a vráti sa do kolobehu prírody kde sa kvalitne rozloží.. to čo sa udeje s dušou, bude témou ďalšieho odstavca, keď budem rozoberať samotný akt smrti(cháp ako oddelenie duše a pokračovanie jej existencie bez materiálneho tela) a na koniec ostali myšlienky. Dalo by sa povedať, že sa vylejú.. dostanú sa to takzvaného kolektívneho nevedomia(myslím, že to tak pomenoval C. G. Jung ale nechcem šíriť flameware takže sito overím a doplním túto informáciu.. dôležité je že sa do toho kolektívneho nevedomia dostanú). Kolektívne nevedomie je časť vesmíru, kde sa dostanú myšlienky, keď mozog umrie spolu s telom a teda stratí schopnosť ich udržiavať(tiež by sa dalo povedať že už nemá prečo ich udržiavať keďže duša-hlavná podstata ľudskej existencie odišla z toho hmotného tela preč). Taktiež si dovolím tvrdiť, že do tejto oblasti sa dá dostať počas života a načrieť z myšlienok, ktoré tam sú... a človek to podľa mňa robí často bez toho aby si to uvedomoval(vždy keď sa mi stalo, že som v nejakej situácii alebo pri riešení nejakého problému odrazu dostal kompletné riešenie a pri tom som nad ním ani neuvažoval len som automaticky niečo urobil a bolo to dobre, tak to pripisujem práve tomu, že sa moja myseľ napojila na kolektívne nevedomie a cucla si potrebné info. Ako ukázalo moje pátranie podobný zážitok mala väčšina ľudí, s ktorými som o tomto diskutoval).. Neviem ako, ani či sa to dá urobiť zámerne ale zrejme by to chcelo tréning. Tak či tak, "hackovanie" sa do kolektívneho nevedomia nie je témou tohto článku. Inu v určitých potrebných momentoch alebo zvláštnych situáciách sa do tejto oblasti dostanete a niečo si z tade zaručene odnesiete.
Tak teraz by sa zišlo trošku osvetliť, ako sa myšlienky "reinkarnujú", resp. spôsob, akým sa dostanú do mozgu nového jedinca s VLASTNOU dušou.
Keď sa vyvýja zárodok človeka v maternici je to do istého momentu len delenie buniek a stavba kusu tkaniva až do momentu, keď v jednom okamihu je všetko pomerne funkčné a prvý krát človeku udrie srdce a začne skutočne žiť. Zapoja sa všetky receptory a človek ešte v zárodku začne prvýkrát skutočne vnímať. Keď sa prvýkrát naštartuje mozog(čo je zrejme riadna zverina, keďže to dokáže vyvolať ten jav vytrhnutia nejakých myšlienok z kolektívneho nevedomia), vtedy je podľa mňa moment kedy si z kolektívneho nevedomia strhne nejaké informácie, ktoré si uchová. Môžu to byť nejaké silné zážitky,ktoré sa mu počas celého života vynárajú v hlave a netuší odkiaľ sú a raz príde nejako na miesto kde nikdy predtým nebol a zistí, že to tam pozná, a že zážitky nad ktorými tak dlho rozmýšľal pochádzajú z toho miesta a začne sa namotávať, že to bol jeho minulý život(čo samozrejme vôbec nie je pravda, lebo ako sme si už ozrejmili a ako hovorí druhý postulát tejto mojej teórie, bol to život niekoho iného a aj tie myšlienky sú niekoho iného ale človek má vlastnosť privlastňovať si veci, ktoré mu nepatria a to najmä vtedy, keď sa o ne nik iný nehlási, takže si tú myšlienku, ktorá nikomu už nechýba, jednoducho privlastní ) alebo to môžu byť úplne nepostrehnuteľné myšlienky, možno nejaký nápad alebo vec na ktorej predchádzajúci majiteľ dotyčnej myšlienky pracoval, a v momente, keď jej nový majiteľ nejako získa o danej veci trošku viac informácií odrazu sa mu to všetko vynorí v hlave a bude schopný daný nápad realizovať. Rovnako tak je na tom reinkarnácia dalajlámu. Predstavte si, že od malička vyrastáte s vedomím, s myšlienkou, že po smrti sa reinkarnujete, nájdu vás a znova z vás bude tibetský dalajláma. Takúto myšlienku si uchovávate a po smrti odovzdáte a keď ju niekto prijme(a to určite prijme lebo počas života ten človek žil v čistej viere v túto udalosť čím enormne posilnil jej účinok ale k tejto téme sa vyjadrím v inom článku ak sa dostanem k tomu ho napísať), tak okamžite ako ho tibeťania nájdu(majú na to dlhými vekmi vymakané techniky, o ktorých kavlite svedčí aj fakt, že sa im to podarilo už 14 krát!!) a ukážu mu nejaké osobné veci predchádzajúceho dalajlámu, ktorý sa do nich mal reinkarnovať a nejaké iné podobné tým pravým, títo ľudia hneď vyhrabú spomienky, ktoré si zobrali z kolektívneho nevedomia a identifikujú skutočné osobné veci predchádzajúceho dalajlámu(teda vlastne svoje). (Vo filmoch s touto tématikou je to kvalitne zobrazené a aj rôzne vedecké zdroje hovoria o takomto postupe). (Čo sa týka toho ich osvedčeného spôsobu ako nájdu osobu, ktorá si zobrala práve myšlienky predchádzajúceho dalajlámu, tak na túto tému sa musíte porozprávať priamo s nimi... ale zrejme to nebude len taká sranda vystopovať prúd myšlienok takže to bude nejaký fakt zwerský spôsob). Takže telo je mŕtve a rozložené, myšlienky sú v kolektívnom nevedomí a nereinkarnujúca sa duša je tam kde má byť, čo bude popísané ďalej.
3.
Boh,nebo a peklo. Nechcem tu predostierať žiadne náboženské dogmy ani nič podobné. Takže Boh nie je žiadny bradatý deduško na obláčiku(i keď v podstate môže byť,pretože Boh môže byť čokoľvek predstaviteľné a aj čokoľvek, čosi ani len nedokážete predstaviť. (externé pramene, odkazujúce na túto skutočnosť: Informácie o "The Church of Flying Spaghetti Monster", ktorého prívrženci sa nazývajú "Pastafariáni" bližšie info:!!TU!!, taktiež existuje aj viera v Svätú žížalu. Bližšie info:!!TU!!). Je vo všetkom, je všetkým atď. Z môjho hľadiska je Boh istá forma energie. Vibrácia šíriaca sa celým vesmírom, sila držiaca najelementárnejšie častice, ktoré neboli a ani tak skoro nebudú objavené (ak vôbec budú.. a ak aj hej tak práve táto sila nebude nikdy ľudským chápaním popísateľná a vždy to bude pre človeka Boh... niečo čo človek nedokáže popísať a už vôbec nie napodobniť alebo dokonca vytvoriť). Táto sila(Boh, vesmír, universum, všetko,...) taktiež spája dokopy dušu, myšlienky a telo, pričom v samotnej podstate vytvorí hmotu oživenú dušou(čím vzniká samostatný charakter každého človeka) a myšlienky až potom začali zapĺňat priestor,ktorý bol pre ne určený(kolektívne nevedomie). Duša je natoľko súčasťou Boha, že po oddelení od fyzického tela(inými slovami: po smrti) získate k nemu plný prístup, stanete sa súčasťou všetkého od zhlukov galaxií cez každý atóm až po čokoľvek si zmyslíte. Človek(resp. jeho duša) získa schopnosť hýbať sa vo všetkých rozmeroch, nielen v troch ako to bolo vo fyzickom tele(tieto ďalšie rozmery sú pre človeka dokázateľné len matematicky.. napríklad teória superstrún a M-teória predpokladá 10 a 11 dimenzií ale môže to byť aj hafo viac). Dalo by sa povedať, že sa každý človek po smrti zbaví obmedzení fyzického tela a bude môcť robiť úplne ale totálne úplne čo bude chcieť. Bude môcť vnímať neskutočne veľa nových vecí. Nebude mať uši ani oči a aj tak bude vedieť, počuť a všetko vnímať... a oveľa dokonalejšie ako kedykoľvek predtým. Navyše zmizne akákoľvek potreba hladu ale aj tak bude môcť jesť a cítiť chuť. Bude môcť na seba zobrať podobu akú malo jeho fyzické telo alebo aj úplne inú, vytvoriť si vlastnú časť vesmíru, nadesignovať akékoľvek molekulové štruktúry podľa vlastnej vôle, pohybovať sa okamžitou rýchlosťou,pretože by mohol byť na jednom mieste a zároveň všade a nikto nikomu nebude zavadzať. Každý bude môcť využívať celý priestor vrátane pohybu v čase, ktorý vlastne ani nebude existovať, pretože duša je večná a čo je večné nepotrebuje merať čas... toto je nebo. Toto všetko sa ponúkne ľudsej duši po smrti. Teraz sa možno u niektorých vynára otázka:"A kde je peklo?" ... Napriek tomu, že som tu hovoril o Bohu, nevnímajte ho tak, ako ho vykresľujú rôzne viery... hlavnýrozdielv ich vnímaní Boha a v tom mojom je, že podľa tejto teórie je on ten posledný kto by sa vyžíval v pálení ľudí vo večnom ohni alebo v niečom podobnom(zdá sa mi proste divné, že nekonečne mocná entita,ktorá vytvorila vesmír má nejakú úchylku a pečieľudské duše(resp.že necháva nejakého čerta aby mu ich tam piekol). Ale aj tak niekto môže po smrti skončiť v "pekle". Ako je to možné?... ako nič. Keď človek umrie je to ako keď zaspí. Rozdiel je len v pár detailoch: Nikomu sa nestane, že by sa mu nesnívalo a nebude sa už z toho dať zobudiť. Sny sú rôzne a obsahujú napriek neprebernému množstvu prapodivných vecí mnoho obrazov z vášho života a tieto často sen ovplyvňujú. Ja osobne strašne rád snívam a čím väčšia podivuhodnosť, haluz alebo nepochopiteľná zvláštnosť sa mi sníva tým som radšej a tým viac si vychutnávam udalosti ktoré sa tam dejú. Niektorý ľudia pokladajú sen len ako dačo, čo sa im premieta na viečka keď majú zavreté oči a nevenujú im nejakú extra pozornosť a sú tiež ľudia, ktorí mávajú nočné mory a mávajú ich často. Takí spia len so silnými práškami na spanie, kedy sa im nič nesníva alebo spia čo najmenej. Väčšinou je to tiež ovplyvnené tým, akým veciam sa venujú vo svojom živote (inými slovami: vrahovi sa nebude snívať ako behá po rozkvitnutej lúke, resp je na to malá pravdepodobnosť... alebo niekto kto kde koho okradol môže vidieť vo svojich snoch, že chcú všetci okradnúť jeho a spotený sa zobudí a skontroluje celý barák či je všetko tam kde má byť.) Človek umrie a v podstate zaspí. Posledná kategória ľudí prejde do svojej tradičnej nočnej mory, no z tejto sa nebudú môcť zobudiť a strach z toho čo si sami vytvorili ich bude naháňať veľmi veľmi dlho(večná duša nemá čas takže to môžu byť miliardy rokov... alebo aj dlhšie... alebo aj menej) a jediné východisko je uvedomiť si, že je mŕtvy a to čo ho prenasleduje, je odraz jeho života. Keď si to uvedomí bude môcť využívať to čo duše ostatných ľudí a bude v podstate prenesený do neba(ktoré bolo opísané vyššie . No kým príde to uvedomenie tak si prejde skutočným peklom a každý má svoje peklo šité presne na mieru. Tiež nehovorím, že mňa tam nič zlé nečaká. Ale hlavné je, si po smrti čo najskôr uvedomiť že ste mŕtvy..teda že nie ste v materiálnom svete a preto treba pozorovať svoje sny aby človek vedel rozoznať že už je mimo hmotného sveta(lebo ako potvrdzujú niektoré výskumy, mozog nevidí žiadny rozdiel medzi snom a skutočným životom) Občas(je to skutočne extrémne málokrát alepredsa) sa mi v sne objaví vec, alebo udalosť, z ktorej mám strach ale som veľmi rád, že sa mi to skoro vždy podarí prekonať alebo vyriešiť priamo v sne lebo spoliehať sa na prebudenie je síce účinné ale nebude to tu vždy takže každý sen berem ako tréning priamo na bojovom poli naktoré sa raz dostanem.
4.
Táto časť bude dúfam doplnená najneskôr do konca septembra lebo totáálne čas nemám
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Mňa fakt neprekvapí nič (a ani mi to nepripadá čudné, fakt nie ) a pre moje oči to bolo zaujimavé čítanie . Lepšie by sa určite tvoje teórie počúvali...
Inak na 4ku som sa Ťa chcela spýtať už dávno osobne