Skvely den, bahno styxu, zakerny automat a fungovanie autobusov na uzemi slovenskej republiky

Práve som sa zobudil. Pred sebou mám celkom zaujímavý deň, a s týmto pocitom som otvoril oči. Slnečné svetlo sa rozlievalo po izbe ako na pravé poludnie... do riti... vyskočil som z postele s myšlienkou mne tak dôverne známou... zaspal som. FUCK THAT! Môj výkrik otriasol papierovými stenami internátnej izby. OK.. kľud. S bolestivým výrazom som pozrel na mobil aby som zistil ako veľmi som zaspal, a ako veľmi meškám. WTF? ? ? ? Druhý pohľad na mobil ma uistil v tom čo vidím. Je 06.35 ráno a ja mám ešte 6 hodín čas kým mi pôjde bus. Heh.. keďže v túto rannú hodinu budí slnko dojem oveľa pokročilejšej dennej doby, usúdil som, že dnes bude zrejme dosť pekne.

Rýchla ranná sprcha, rýchla káva a rýchly Vifon boli v toto ráno prvé veci, ktorým som sa venoval. Mal som ísť do BA kamarátke vrátiť knižky a požičať si ďalšie. Z poslednej požičanej mi chýbalo ešte cez 100 strán, tak som sa do toho pustil. 13.05 a ja opúšťam svoju útulnú izbu, pričom rytmus môjho kroku udáva Nicko McBrain z mp3 prehrávača. Presné načasovanie mi zabezpečilo takmer nulový čas čakania na zastávke a hneď som sa vtrepal do busu.

Cesta ubehla prekvapivo rýchlo a na zastávke v BA, kde po chvíli čakania došla kamarátka mi do konca knihy chýbali len dve posledné strany. Spolu s ňou som pokračoval nič netušiac do parku, kde som dočítal posledné dve strany, zatiaľ čo moja šarmantná sprievodkyňa rozbalila, skonštruovala a aktivovala shishu. Čaroprávnost, Magický prazdroj a Pyramídy boli tri knihy, ktoré som vrátil a obratom som obdržal ďalšie tri kúsky, konkrétne: Erik, Stráže stráže! a Sekáč. Terry Pratchett proste nemá chybu . Za bublania vodnej fajky sme sa oddávali radosti z konverzácie. Vždy keď som bol s ňou, tak sa moja mienka o BA rapídne zlepšovala. No vtedy som ešte netušil, aké nástrahy má toto mesto na mňa prichystané v talóne. Tabak už dohorel a prichádzala na nás únava. Pravý čas pobrať sa preč. Netušil som kedy mi ide bus naspäť do TT a tak sme to išli checknúť na stanicu.

A tu sa to všetko začalo...

Bolo 17.05 a podľa tabule odchodov, mal ísť najbližší bus o 17.30 zo zastávky číslo 15. Bez väčšej námahy sme toto miesto našli no namiesto toho, aby som sa, ja hlupák, presvedčil či to z tade naozaj ide, upútali naše pohľady cieľové stanice ako Bologne, Dusseldorf, London, San Niečo, a podobné exotické názvy. Za krátko sme boli pre istotu uvedený do reality, ktorá hovorila: "Ste na Slovensku, takže autobus ktorý je napísaný, že pôjde, nepôjde." A skutočne nešiel... ďalší by podľa "plánu" mal ísť o 18.30.. fakt pecka.. Náš ďalší pokus zabiť čas viedol naše kroky do staničného pajzlu, ktorý sa pýšil názvom "Terasa". Nahol som sa do okienka kde ma skoro odrovnal nezameniteľný zápach chlóru a po objednaní veľkej kofoly, som dostal niečo, čo by veľký optimista opísal ako bahno z dna rieky Styx. Výborne... kamarátka si pre istotu nedala nič... ach.. ako som jej len závidel.. nič neplatila, nič nedostala a zostali jej všetky chuťové bunky. Po rýchlom vypitý tohto patoku sme opustili "Terasu" a vydali sa na moju zastávku. Prvý úder pod pás od BA v podobe hnusnej Humuskoly. Kamarátka začala koketovať s myšlienkou kúpiť si z blízkeho automatu slané tyčinky, čo sa jej napokon podarilo. Keď došli tyčinky vytiahol som svoju ťažko nadobudnutú mincu hodnoty 2e a vhodil ju do automatu. Displej, ktorý ukazoval kredit ukázal.. NIEEEE.. neukázal nič. Ani sa nepohol a kovové koliesko ostalo uveznené v útrobách automatu odkiaľ ho nedostal ani mierny kopanec. Vrrrr... jediné čo som vtedy chcel, boli pravé slovenské mince, lebo pri tých by sa mi nestalo aby som hodil do automatu jedným ťahom 60 SK .. Blava vs. Porrast 2:0. Po chvíli stihol rovnaký automat vyrobiť kamarátku o 65 centov... zákerák.

Asi 5 minút pred odchodom môjho autobusu kamarátka odišla domov a ja som zazeral na automat. Bolo 18.30 a nič nenansvedčovalo tomu, že by sa vedľa mňa mal objaviť autobus. O to menej bus, ktorý by šiel tam kde som sa chcel dostať. OK... momentálne skóre: 3:0.. S pocitom, že už nič nestratím som sa začal prechádzať po autobusovej stanici a čítal som si smiešne názvy maďarských miest a dedín do ktorých chodili autobusy z okolitých zastávok.. WHAT? ? ? .. moje oči spočinuly na riadku začínajúcom sa slovom "Trnava" ... 17.30 a.. 19.00 ... LMFAO .. výborne.. stojím na zastávke číslo 21, úplne inde ako z kade mi mal ísť bus podľa tabule odchodov a, ako inak, práve z tadeto mi za 30 min ide dalsi bus.

Som rád, že nie som človek, ktorého vyvedie z miery len tak niečo, pretože v takom prípade by o 18.30, v momente keď neprišiel druhý bus, skončil život jedného automatu, ktorý okráda už aj tak chudobných študentov.

 Je to možné?

8 1 1 0 1

Komentuj

6 komentov k blogu