Kto ti pomôže v chvíle bolesti,
keď sám stojíš na rázcestí
života, obkľúčený myšlienkami,
či sa vrátiť,či skočiť za hviezdami.

Prestať sa ľutovať,viem je to ťažké
zvyknutý na seba hádzať špinu
a obviňovať druhých
túto vlastnosť mám to po matke.

No je to moja myseľ
uväznená v klietke
čo mi trhá krídla, berie vzduch
a nie moje vlasy riedke.

A takto to je stále dokola,
víriaci sa prúd života
v ktorom dnes myslíš na boha
a zajtra sám seba, už znova
v myšlienkach pochováš...

 Báseň
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár