Zvuk budíka mi bzučal v ušiach napriek tomu , že som ho vypla . Bolo 9 hodín .Rozlepila som oči a pohľadom som hladala mojho myšáka .Ešte spinkal.Ležala som a snažila sa vypnút myšlienky na včerajšiu noc , keď som sa nahá zvíjala na tvojom tele ..delete..delete .delete.

Nechala som všetky pocity a myšlienky v posteli a konečne som vstala.Obliekla ,vypila pohár džusu ,obula Najky a vybehla von.Bolo krásne , svietilo slnko a vzduch sa ľahko dýchal.Bežala som pomaly a žmúrila do slnka.Nikde nikto.Len ja sama.Nemyslela som na nič.Bola som prázdna.Myšlienky a slzy zostali pod poštárom a spali.Dokázali spať celý deň..

Keď bolo asi 11 večer a ja som sedela v stohe knižiek, zošitov a učebníc, uvedomila som si ako hrozne som unavená.Položila som hlavu na poštár a v tom sa vo mne všetko zobudilo.V hlave sa mi vynárali spomienky na včerajšok, na teba , na víno ,na tvoj smiech ,na moj plač , na tvoje ruky obmotané okolo mna , na tvoj vzdych keď si sa ráno zobudil ,na tvoje posledné objatie , na tvoje posledné slová ..na nás .

Run just as fast as I can to the middle of nowhere ..spievam si so slzami v očiach.


/ Potrebovala bych som počuť tú " klišé " vetu ako všetko bude zase dobré /

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
motovidlo323  9. 12. 2019 16:24
Všetko bude zas dobré. Ale prečo chceš naňho zabudnúť?
Napíš svoj komentár