Čakať 3 hodiny u zubárky s ortézou na opuchnutom kolene a krámamy? No problem

Ráno som sa premohla a povedala som si, že k tej zubárke dôjdem aj napriek tomu, že ma dosť bolelo koleno. Veď to nie je až tak ďaleko. Plánovala som, že sa jednu zastávku zveziem električkou a potom to je už iba kúsok. Ale hovno, moja zlatá. Električka mi pekne krásne ušla. V zime a miernom daždi som sa tam dotrepala a dokonca som to stihla pred deviatou, čiže som mala nejakých 5 minút rezervu.

Keď som čakala prvú polhodinu, povedala som si Nevadí, určite tam niekoho má. Po hodine som išla zaklopať na dvere, no nikto nikde. Tak som išla ku pokladníčke a tá volala doktorke. Nedvíhala. Volala sestričke. Nedvíhala. Zavolala na katedru a zistilo sa, že milá pani doktorka je tam.
„Pani doktorku odvolali na katedru, no do polhodinky tu určite bude.“
S falošným úsmevom na tvári mi povedala a ja som si sadla. Polhodinu ešte vydržím. Noha ma bolela, no dalo sa to vydržať. Namiesto toho sa prihlásili kŕče. Samozrejme, pri sebe som nemala žiadnu tabletku. Nevadí, veď je to len polhodina!
Ako tam tak sedím, sadla si ku mne asi 75 ročná babka a začala do mňa hučať, prečo mám na nohe to čudo. Slušne som jej povedala, že mám niečo z nohou.
„Ale čo máte s nohou?“ nedala sa babka.
„Neviem.“
„Ale to musíte vedieť! Alebo ste neboli u doktora?“ povedala som jej, že som tam bola. Hučala do mňa ďalších 10 minút, že takto tu byť nemôžem. Keby to aspoň vyznelo, že sa o mňa bojí, no jej očividne vadilo to, že som tam. Našťastie ju potom zavolali dnu.

O jedenástej som myslela, že budem vrieskať. Bolo mi zle a čakala som tam už dve hodiny. Odrazu sa objavila sestrička.
„Pani doktorka príde o desať minút, dobre?“ s úsmevom povedala a ja som mala sto chutí ju udrieť. Tak nesympatickú ženu som už dlho nevidela.

O pol dvanástej mi pre zmenu bolo do plaču. No prišla mi smska, ktorá ma "neskutočne" rozveselila.
Na zajtrajšie fotenie dúfam máš niečo červené.

Hm, nemám. Odpísala som mojej milej spolužiačke. Smola, lebo MUSÍŠ mať niečo červené.
Prisahám, že to už som mala neskutočné nervy. MUSÍM?! Čo si ty o sebe myslíš?! Lebo ste sa VY dohodli? No určite.

10 minút pred dvanástou došla milá doktorka. Aj s dvadsiatimi študentmi. Počkala som 5 minút a išla jej zaklopať.
Smola, dávam im písomku, musíš vydržať.
Chcela som jej povedať nech ide do riti s tým MUSÍM. Otočila som sa a sadla som si nazad do čakárne. Tam za mnou prišla sestrička s tým, že dnes ma už nevezme a mám prísť v stredu.

Cestou domov mi noha skoro odpadla a schytala som najväčší lejak aký mohol byť. Okrem toho sa mi zrušil plán ísť od utorka do nedele do Prešova, čiže zmeškám Igiho zápas, čo ma neskutočne mrzí.

Jediné pozitívum dňa je, že Košice nakoniec vyhrali zápas so Slovanom.

A dnes som nasrala spolužiačku, lebo som prišla v tyrkysových šatách. To mi spravilo neskutočnú radosť. Dievčatá z iných tried mi chválili šaty, chalani tiež a ostatné ma nezaujímalo. Aj tak som si spravila po svojom

 Blog

8 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu