Áno, asi mi šibe. Alebo je to možno iba z toho, že je večer a ja som videla fotky s ním. A s nimi. A vôbec, žiarlim na svoju najlepšiu kamošku. Áno, je to odo mňa škaredé, ale ja si fakt neviem pomôcť. Žiarlim na ňu, pretože má jeho. Má človeka s ktorým je šťastná. Neviete si predstaviť, ako jej to prajem. Veď preto som ich aj zoznámila. Prajem im to. Fakt.

Ibaže o dva týždne idem za nimi. Na celý mesiac. Teším sa, keďže sme sa nevideli 4 mesiace. No zároveň mám pocit, že to bude iné. Už nebudeme tá šialená partia deciek. Už budeme šialená partia a oni. A potom ja....niekde medzi nimi.

Strašne by som ho teraz vedľa seba potrebovala. Hrozne, no bojím sa mu napísať. Veď my by sme sa už nikdy nemali vidieť, však?

Mám pocit, že som ho stratila. Úplne bez boja.

Nenávidím sa za to, že sa bojím.


Okrem toho vrátila sa. Boli sme von a bolo nám úžasne. Aj ona sa vyhýbala tej téme. Vlastne aj ja. Ale konečne sme si spolu pokecali ako niekedy. A bola som šťastná, fakt.

Dnes ma sused skoro prešiel na korčuliach. Zasmiali sme sa a skončili sme na kofole.

A doktor mi povedal, že noha je už v dobrom stave. to znamená, že nikdy to nebude perfektné, ale môžem sa ísť korčuľovať.

Zasa som sa vrátila k písaniu. Nielen článkov a príbehov. Ale aj básničiek.

Trápny výlev. Po tomto sa hádam budem cítiť lepšie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár